Kategória: <span>Diagnózy</span>

Hidradenitis 27. februára 2020 Pridal Michal Buljak 0 komentárov

Hidradenitída – kožné ochorenie, o ktorom ste možno ešte nepočuli

Ak pociťujete bolestivý zápal v oblasti pazúch, slabín alebo pod prsiami, môže ísť o chronické autoimunitné kožné ochorenie, ktoré je menej známe aj časti odbornej verejnosti. Jeho názov je hidradenitída, latinsky hidradenitis suppurativa.

Hidradenitída je neinfekčné kožné ochorenie, spojené s poruchou autoimunity.
Hidradenitída sa prejavuje v oblastiach, kde sa nachádzajú pachové potné, tzv. apokrinné žľazy. Ide o oblasti pazúch, zadku, slabín v okolí vonkajších pohlavných orgánov, a u žien pod prsiami.

Klinickým prejavom ochorenia je upchanie a prasknutie vlasových folikulov (vačkov), do ktorých tieto žľazy ústia, čo spôsobuje mimoriadne bolestivý zápal. Ten potom podmieňuje tvorbu abscesov, fistúl a jaziev v koži. Prejavom je nielen bolesť, ale aj nepríjemne zapáchajúci výtok.

Nový spôsob liečby

V súčasnosti existuje niekoľko spôsobov liečby hidradenitídy. Tie však závisia od štádia ochorenia, ktoré môže byť ľahké, stredne závažné, alebo závažné.

Ľahké štádium ochorenia sa zväčša lieči konzervatívne. Ide o lokálnu medikamentóznu liečbu masťami alebo antiseptickými roztokmi, či o celkovú liečbu antibiotikami. Pokročilejšie formy vyžadujú chirurgické odstránenie poškodenej kože, ale je to vždy na individuálnom posúdení stavu každého pacienta.

Chirurgický zásah so sebou prináša nádej na vyliečenie, no aj riziko pooperačných komplikácií. U časti pacientov môže ochorenie prepuknúť znovu aj po operácii. Novinku v liečbe predstavuje biologická liečba.

„Jej úspech spočíva najmä v minimalizovaní zápalových prejavov, vďaka čomu sa zmierni výtok, zníži zápalová aktivita ochorenia a jeho bolestivosť. Biologická liečba môže byť indikovaná aj pred plánovaným chirurgickým zákrokom, čím sa zmierni zápal. Následne môžeme pristúpiť k chirurgickému odstráneniu ložiska, a stav udržiavať pod kontrolou pomocou biologickej liečby. V ťažkých štádiách ochorenia je chirurgický zásah často nevyhnutný, preto je dôležité, ochorenie odhaliť čo najskôr, aby sa predišlo ťažkým formám, prípadne jej komplikáciám, ako je rakovina kože,“ hovorí prof. MUDr. Juraj Péč, CSc., prednosta dermatovenerologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin.

Hidradenitída je u pacientov zriedka diagnostikovaná správne. Štatistiky odhadujú, že ochorením trpí približne 1 % populácie. Správne a včas je diagnostikovaných iba 19 % pacientov.

Ochorenie sa začína prejavovať po puberte, častejšie postihuje ženy a ľudí, ktorí majú hidradenitídu v rodine. Výskumy ukazujú, že výskyt hidradenitídy má súvislosť s fajčením a obezitou.

Najčastejším faktorom, ktorý znižuje kvalitu života ľudí s hidradenitídou, je bolestivosť a zápach po prasknutí abscesov. Vzhľadom na bolestivosť ochorenia, prítomnosť, rozsah a lokalizáciu hnisavých rán, hidradenitída zaťažuje každodenný život pacientov omnoho viac, ako psoriáza alebo atopický ekzém.

Kožné ochorenie vplýva aj na psychiku človeka

Okrem bolestivých fyzických prejavov, ochorenie zasahuje aj sebavedomie a celkové psychické prežívanie pacienta. Pokročilé štádium hidradenitídy zhoršuje možnosti človeka, zaradiť sa do pracovného procesu, resp. užívať si bežné aktivity, ako kúpanie v bazéne, či nosenie ľahkého oblečenia. Ochorenie narúša sexuálny život a spôsobuje traumy, ktoré pacient – z pocitu hanby a menejcennosti – v sebe potláča.

„Každý človek sa snaží starať o svoj zovňajšok a vyzerať čo najlepšie. Ak však človek trpí niektorou z vážnych kožných chorôb, stáva sa stredobodom pozornosti okolia. Kožné ochorenia tak môžu zapríčiniť stavy, ako úzkosť alebo depresiu,“ uzatvára klinická psychologička, PhDr. Linda Katona, PhD., ktorá sa venuje psychickým problémom pacientov s kožnými ochoreniami.

Nasledujúca tabuľka poukazuje na najčastejšie psychické problémy, ktoré sa prejavujú u jedincov trpiacich chronickým kožným ochorením:

/článok prevzatý z: www.slovenskypacient.sk/

Psoriatická artritída Psoriáza 27. februára 2020 Pridal Michal Buljak 0 komentárov

Keď imunitný systém odmietne spolupracovať

Fungujúca imunita je základom zdravia

Pokiaľ naša imunita funguje ako má, dokáže naše telo ochrániť pred hrozbami, o ktorých často ani len netušíme. Rôzni neviditeľní votrelci vo forme baktérií, vírusov, plesní, ale aj napr. škodlivín v ovzduší, ktoré dýchame, či potravinách, ktoré konzumujeme, na nás útočia každý deň, statočný imunitný systém však tieto hrozby dokáže včas rozlíšiť a spacifikovať.

Čo sa však stane, ak imunitný systém nefunguje tak, ako má?

Stáva sa to väčšinou vtedy, keď dôjde k nejakému poškodeniu alebo zmene funkcie imunitného systému. Tieto ochorenia môžu mať v podstate dve stránky.

Buď sú to ochorenia alebo stavy, keď je imunitný systém nadmerne aktívny – vtedy hovoríme o autoimunitných ochoreniach. Sem patria napríklad alergické alebo tzv. autoimunitné ochorenia, ktoré u nás majú v rukách reumatológovia.

Na druhej strane máme stavy, keď imunitný systém funguje nedostatočne. Vtedy hovoríme o vrodených alebo získaných poruchách imunity, ale aj o stavoch, ktoré vedú k rozvoju nádorových ochorení. Tieto ochorenia majú v rukách klinickí imunológovia alebo hematoonkológovia.

Takže aj keď sa jednotlivým ochoreniam venujú odborníci z rôznych špecializácií, prípadne v mnohých prípadoch aj spoločne, to, čo ich spája, je práve biologická liečba zameraná na konkrétne imunitné procesy v organizme.

Keď imunita útočí na „svoje telo“

Autoimunitné ochorenia sú veľkou a komplexnou skupinou ochorení, pri ktorých sa imunitný systém z nejakého dôvodu „obráti“ a zaútočí na telu vlastné a zdravé tkanivá a orgány.

Deje sa to cez autoprotilátky – bielkoviny, ktoré poškodzujú zdravé bunky v domnení, že ide o nepriateľské štruktúry.

V súčasnosti je známych približne 80 rôznych autoimunitných ochorení. Medzi najfrekventovanejšie a najznámejšie patria napríklad:

Diabetes I. typu
Reumatoidná artritída
Psoriáza/psoriatická artritída
Roztrúsená skleróza
Systémový lupus
Zápalové ochorenia čriev
Addisonova choroba
Gravesova – Basedowova choroba
Sjögrenov syndróm
Hashimotova tyreoiditída
Myasténia gravis
Autoimunitná vaskulitída
Perniciózna anémia
Celiakia

Prečo autoimunitné ochorenia vznikajú?

Príčina vzniku autoimunitných ochorení nie je známa a jednoznačná. Hovoríme o takzvaných multifaktorálnych ochoreniach, ktoré sú vyvolané viacerými príčinami – infekcie, genetika, rasa, vplyvy prostredia, nekvalitné stravovanie či zlá životospráva.

Rozvoj autoimunitného ochorenia pravdepodobne ovplyvňuje aj pohlavie – vyskytujú sa dvakrát častejšie u žien ako u mužov.

Ako rozpoznám príznaky autoimunitného ochorenia?

Na začiatok je potrebné si uvedomiť, že autoimunitných ochorení je mnoho, a preto sa aj ich príznaky líšia. Niektoré postihujú iba niektoré časti tela, niektoré celé telo.

Navyše, niekedy majú nešpecifické prejavy podobné napríklad chrípke, ako napríklad bolesť svalov, únavu, zvýšenú teplotu, inokedy sa prejavujú nešpecifickou bolesťou, zápalom niektorej časti tela, opuchom či začervenaním, ktoré indikujú zápalový proces.

Nedá sa preto univerzálne povedať, že ak máte tieto a tieto príznaky, máte autoimunitné ochorenie. Ich príčina môže byť omnoho jednoduchšia.

Jednotlivé autoimunitné ochorenia sú potom špecifické konkrétnymi príznakmi, ktoré sa však aj u každého pacienta s rovnakým ochorením môžu prejaviť individuálne.

Pre autoimunitné ochorenia je takisto mnohokrát typické, že sa vyskytujú v takzvaných cykloch relapsu (zhoršenie príznakov ochorenia) a remisie (zlepšenie príznakov až ich úplné vymiznutie).

Remisia však neznamená vyliečenie, ale odznenie príznakov, ktoré sa ale môžu v podobe relapsu vrátiť, prípadne „udrieť“ na inom mieste v organizme.

Aké sú možnosti liečby autoimunitných ochorení?

Donedávna sa na liečbu autoimunitných ochorení používala iba málo špecifická liečba. Spočíva v podávaní liekov, ktoré tlmia zápal vyvolaný nadmernou aktivitou imunitného systému.

Patria medzi ne napríklad dobre známe nesteroidné antiflogistiká (napríklad ibuprofén, diklofenak), protizápalové hormóny, kortikoidy či iné imunosupresíva (látky na potláčanie imunity).

Samozrejme, každá liečba je spojená aj s rizikom vedľajších účinkov, a ako to už býva, nie všetkým pacientom takéto možnosti postačovali. Niektorí ju nedokázali tolerovať, u iných nedokázala vyvolať dostatočný účinok.

Novou nádejou sú dnes pre mnohých pacientov biologické lieky

Stále väčšie uplatnenie v liečbe autoimunitných ochorení majú v súčasnosti biologické lieky, ktoré sa postupne rozširujú do viacerých terapeutických oblastí a dosahujú výborné výsledky v liečbe pacientov, ktorým tradičná liečba nepriniesla očakávanú úľavu.

Veľkou výhodou týchto liekov, známych ako monoklonálne protilátky, je to, že pôsobia priamo na tie časti imunitného systému, ktoré sú poškodené. Biologické liečivá napríklad blokujú v našom tele neprirodzene zvýšené bielkoviny vyvolávajúce zápal.

Medzi takéto látky patria napríklad interleukíny či tumory nekrotizujúci faktor (TNF). Biologická liečba je schopná špecificky utlmiť (inhibovať) nežiaducu aktivitu týchto bielkovín a zabrániť tak trvalému poškodzovaniu tkanív či orgánov.

Iné biologické liečivá, naopak, tlmia nadmernú aktivitu bielych krviniek, ktoré sú zodpovedné za autoimunitnú reakciu.

Vďaka biologickej liečbe už dnes mnohí pacienti majú šancu viesť kvalitný život a vrátiť sa k svojim bežným každodenným aktivitám, ktoré predtým vykonávať nedokázali.

Je potrebné si však uvedomiť, že biologická liečba sa nepoužíva ako liečba prvej voľby, ale je určená najmä pre tých, u ktorých tradičná liečba nedosahuje požadované výsledky. Treba tiež brať do úvahy všetky indikácie a kontraindikácie pri nastavovaní na liečbu, aby z nej pacienti mohli profitovať v čo najvyššej miere.

/článok prevzatý z: www.slovenskypacient.sk, autor článku: Kristína Kristály/

Psoriatická artritída 26. februára 2020 Pridal Michal Buljak 0 komentárov

Psoriatická artritída – biologická liečba

Aké sú prejavy psoriatickej artritídy?

S príznakmi ako bolesť, opuch a stuhnutosť kĺbov zápasia ľudia so psoriatickou artritídou. Môžu sa objaviť v ktoromkoľvek kĺbe v tele, najčastejšie však bývajú postihnuté ruky, nohy, kolená, krk, stavce a lakte. U niekoho sa môže ochorenie prejavovať len miernou bolesťou jedného až dvoch kĺbov, u iných môže byť zas bolesť výraznejšia a rozšírená na viacero kĺbov.

Ochorenie často sprevádza aj poškodenie nechtov – preliačiny na ich povrchu alebo ich úplné odlupovanie od nechtového lôžka. Intenzita prejavov psoriatickej artritídy sa s časom mení. Existujú obdobia, keď sa príznaky zlepšujú – obdobie remisie; a potom sú aj obdobia, keď sa zhoršujú – takzvaný relaps ochorenia.

Psoriatická artritída sa prejavuje približne u 20 až 40 % ľudí so psoriázou. Závažnosť ochorenia podčiarkuje fakt, že neliečené ochorenie sa môže časom rozvíjať a spôsobiť trvalé poškodenie alebo deformáciu kĺbov. Preto skorá diagnostika a nasadanie účinnej liečby predstavujú kľúčové faktory manažmentu psoriatickej artritídy.

Kedy mi lekár predpíše biologické lieky?

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že liečba psoriatickej artritídy má za cieľ dosiahnuť remisiu ochorenia alebo jeho minimálnu aktivitu – a teda zabrániť alebo minimálne spomaliť proces poškodzovania kĺbov.

Liečba psoriatickej artritídy má svoju postupnosť. V prvom kroku sa na liečbu používajú nesteroidné protizápalové lieky či glukokortikoidy. Ide o liečivá, ako sú kyselina acetylsalicylová, ibuprofén alebo naproxén.

Tieto lieky však nezvyknú byť jedinou liečbou, pretože aj keď zmierňujú príznaky ochorenia, nespôsobujú jeho utlmenie. Preto sa v prípade aktívneho ochorenia – pri opuchnutých kĺboch, zápale a ním spôsobených štrukturálnych zmenách či iných mimokĺbových prejavoch – nasadzujú takzvané lieky modifikujúce ochorenie – DMARDs (disease modifying antirheumatic drugs). Tie sa delia na klasické „chemické lieky“ (csDMARDs) alebo biologické lieky (bDMARD).

Medzi spomínané „chemické lieky“ modifikujúce ochorenie (csDMARDs) patrí napríklad liečivo metotrexát. Ako pomocnú terapiu môže lekár ešte zvážiť lokálne pôsobiace injekcie protizápalových hormónov glukokortikoidov, prípadne sa krátkodobo používajú aj systémovo pôsobiace (v tabletách podávané) glukokortikoidy.

V prípade nedostatočného účinku „chemických“ liekov vám váš lekár môže odporučiť biologickú liečbu (bDMARDs).

Netreba však zabúdať, že ani biologická liečba nie je pre každého. Každého pacienta so psoriatickou artritídou lekár vyšetrí a jeho stav posúdi individuálne. Preto sa aj liečba, po zohľadnení vášho zdravotného stavu a prípadných pridružených ochorení, môže od uvedeného postupu alebo od liečby iných pacientov líšiť.

Aké biologické lieky sa používajú pri liečbe psoriatickej artritídy?

Psoriatická artritída je chronické zápalové ochorenie autoimunitného charakteru, pri ktorom imunitný systém človeka začína napádať bunky vlastného organizmu a spôsobuje tak chronický zápal na napadnutých miestach.

Biologické lieky indikované na liečbu psoriatickej artritídy sú preto zamerané na tlmenie nežiaducej aktivity imunitného systému človeka tak, aby tento nadmerný, kĺby poškodzujúci zápal zastavili alebo aspoň spomalili.

Vďaka bohatým skúsenostiam a dobrému účinku patria medzi biologické liečivá prvej voľby inhibítory tumor nekrotizujúceho faktora (TNF). Svojím mechanizmom účinku tieto lieky tlmia zvýšenú aktivitu prozápalových cytokínov (bielkovín spôsobujúcich zápal), čím dochádza k zlepšeniu stavu ochorenia.

Okrem liečby psoriatickej artritídy sa niektoré z nich úspešne používajú aj na liečbu psoriázy, reumatoidnej artritídy alebo Crohnovej choroby.

Okrem TNF inhibítorov existujú pri liečbe psoriatickej artritídy aj iné alternatívy, napríklad inhibítory interleukínov 12, 23, 17A. Interleukíny sú látky, ktoré tiež podporujú zápalové reakcie v organizme a zohrávajú tak dôležitú úlohu pri vývoji ochorenia.

Ich utlmením sa takisto dá proti psoriatickej artritíde úspešne bojovať. Spomenuté inhibítory interleukínov sa okrem psoriatickej artritídy používajú aj pri liečbe psoriázy.

Biologické lieky priniesli revolúciu v liečbe mnohých ochorení, medzi nimi aj v liečbe psoriatickej artritídy. V každom prípade však netreba zabúdať na pravidelnú komunikáciu s vaším lekárom a lekárnikom a pravdivo ich informovať o vašom zdravotnom stave a aj o ostatných liekoch, ktoré užívate. Len tak budú biologické liečivá naozaj vaším silným spojencom v boji proti psoriatickej artritíde.

/článok prevzatý z: www.slovenskypacient.sk, autor článku: Zuzana Kmecová/

Psoriáza 26. februára 2020 Pridal Michal Buljak 0 komentárov

Psoriáza známa už od staroveku. Dnes však s prísľubom novej liečby

O psoriáze svedčia už egyptské múmie

Niet pochýb o tom, že ochorenia kože, tie neprenosné nevynímajúc, trápili ľudí v celej ich histórii. Napríklad opisy takej psoriázy nachádzame v biblických odkazoch a dôkazy o jej existencii nám poskytujú zvyšky egyptských múmií. V priebehu rôznych časových období sa používali rôzne spôsoby liečby symptómov psoriázy.

Ešte aj dnes je psoriáza ochorenie, ktoré je často zle chápané a ľudia, ktorí ním trpia, sa stretávajú s predsudkami a diskrimináciou. Medzi najväčšie mylné predstavy patrí tá, že psoriáza, alebo lupienka, je nákazlivá alebo že je to „len“ kožná choroba.

Pravdou je, že psoriáza je neinfekčné chronické zápalové autoimunitné chorenie na základe zdedenej dispozície, kde dôležitú úlohu plnia rizikové faktory spúšťajúce ochorenie (napr. stres, infekčné ochorenia, poranenia kože, lieky). Psoriáza nie je iba čisto kožné ochorenie. Až v tretine prípadov kožné prejavy sprevádza postihnutie kĺbov – psoriatická artritída.

Od arzénu až k biologikám

V roku 1809 Dr. Robert Willan ako prvý lekár rozlíšil psoriázu od iných podobných kožných stavov, a v štyridsiatych rokoch 19. storočia Dr. Ferdinand von Hebra formálne oddelil psoriázu od lepry. V tomto období sa na liečbu psoriázy používali okrem slnečného žiarenia aj decht a arzén.

Od šesťdesiatych rokov minulého storočia sa psoriáza považuje za autoimunitné ochorenie spôsobené imunitnou zápalovou reakciou tela. Odtiaľ bol už len krôčik k objavu a rozvoju cielenej liečby tohto ochorenia. Účinky slnečného žiarenia obohatila fototerapia a klinické podávanie ultrafialového žiarenia do postihnutých oblastí kože.

Výskum týkajúci sa účasti génov a rodinnej anamnézy na rozvoji v deväťdesiatych rokoch identifikoval niekoľko génov spojených s ochorením. A potom prišli na scénu biologické lieky, ktoré sú momentálne najnovším trendom v liečbe psoriázy.

Biologiká liečia psoriázu účinne a bezpečne

Prvý biologický liek na liečbu psoriázy bol schválený v roku 2003 v Spojených štátoch amerických a následne sa začal používať aj u nás – odvtedy sa viackrát dokázalo, že tieto lieky psoriázu liečia účinne a bezpečne.

Dostupnosť biologických látok radikálne zmenila liečbu pacientov so stredne ťažkou až ťažkou psoriázou, u ktorých pre nedostatočnú účinnosť, alebo nežiaduce účinky zlyhala predchádzajúca systémová liečba alebo fototerapia, alebo sa táto liečba nemohla pre zdravotné komplikácie podať.

Pod biologickými liekmi rozumieme lieky namierené proti mediátorom zápalu (tzv. cytokínom), ktoré zapríčiňujú ochorenie. „Dnes má lekár možnosť výberu medzi viacerými biologickými preparátmi so spoločným mechanizmom účinku (namiereným proti TNFalfa – tumor nekrotizujúcemu faktoru alfa) a iné biologiká s odlišným mechanizmom účinku. Patria sem biologické lieky namierené proti ďalším zápalovým mediátorom (anti IL12/23, anti IL17),“ vysvetľuje MUDr. Helena Raffayová, PhD., z Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch. „Ide o injekčné lieky, ktoré si pacient podáva injektormi sám, iba niektoré sa aplikujú v infúziách v centrách pre biologickú terapiu,“ hovorí MUDr. Raffayová.

Hradená zo zdravotného poistenia

Biologická liečba v súčasnosti predstavuje vrchol liečebných možností psoriázy. U nás je hradená zo zdravotného poistenia a podlieha schváleniu revíznym lekárom.

„Liečba prebieha ambulantne, pričom pacienti dochádzajú na kontroly raz za 1 – 3 mesiace, podľa typu prípravku,“ približuje MUDr. Katarína Nováčeková z Dermatovenerologickej ambulancie Fakultnej nemocnice v Trenčíne.

„Výsledky liečby sa hodnotia po 12 – 16 týždňoch. Ak nastane zlepšenie rozsahu psoriázy o 50 %, v liečbe sa pokračuje. Ak nie, býva ukončená, resp. sa volí iný preparát. Liečba musí byť prerušená aj v prípade tehotenstva (až na niekoľko výnimiek, keď sa pokračuje), pri infekčnom ochorení, pred plánovanou operáciou alebo očkovaním, alebo ak sa vyskytnú iné, s liečbou súvisiace komplikácie.“

Budúcnosť volá

Niet teda pochýb o tom, že biologická liečba má v dermatológii svoje pevné miesto. V súčasnosti zaznamenáva azda svoj najväčší rozmach, a to aj vďaka pozitívnym výsledkom mnohých klinických testov.

Väčšina liekov, ktoré boli doteraz k dispozícii, sa zameriavala na klinické zlepšenie ochorenia bez zamerania sa na skutočné príčiny. S príchodom biologickej terapie došlo k revolúcii v liečbe rôznych systémových a kožných ochorení, najmä tých autoimunitných, o ktorých sme písali aj v tomto článku.

Navyše, biologiká majú vďaka tomu, že mieria priamo na imunitný systém, aj menej vedľajších účinkov. U nás sa biologická liečba podáva v deviatich špecializovaných medicínskych centrách, ktoré sa nachádzajú v nemocniciach po celom Slovensku (Banská Bystrica, Bratislava-Staré Mesto, Bratislava-Ružinov, Košice, Martin, Nitra, Nové Zámky, Prešov a Trenčín). Biologiká predstavujú budúcnosť terapeutík nielen v dermatológii, ale aj v iných oblastiach medicíny.

/článok prevzatý z: www.slovenskypacient.sk, autor článku: Jana Krajčovičová/

Atopický ekzém 21. februára 2019 Pridal Michal Buljak 0 komentárov

Tri fakty o atopickej dermatitíde

Atopická dermatitída (AD) je viac ako „len“ vyrážka
AD je chronické, imunitne sprostredkované ochorenie, ktoré je systémové, nevyliečiteľné a viditeľné
na koži. AD môže výrazne zhoršovať kvalitu života pacientov.
Až 40 % dospelých a 25 % detí s AD zakúsili vo svojom živote šikanu.

Vplyv na zdravie
Až u 72 % osôb so stredne závažnou až závažnou dermatitídou sa vyskytujú ďalšie súbežné ochorenia
vyvolané spoločným zápalovým procesom, vrátane astmy, alergickej nádchy, potravinovej alergie či
chronického zápalu nosnej sliznice a prínosových dutín.

Nástup choroby postihuje deti i dospelých
Ochorenie sa môže objaviť v rôznom veku a s rôznou závažnosťou. I keď sa môže AD v puberte stratiť,
približne 30 % detí si nesie toto ochorenie do dospelosti. V 15 – 30 % sa ochorenie prejavilo až v
dospelosti.

Atopický ekzém 16. januára 2019 Pridal Michal Buljak 0 komentárov

Aj vás postihujú tieto problémy?

Vedeli ste, že pacienti so stredne závažnou a závažnou atopickou dermatitídou trpia vyčerpávajúcimi syndrómami? Viac ako 50 % pacientov uvádza, že neznesiteľné svrbenie a silná bolesť vážne narúšajú spánok počas 5-7 nocí v priebehu týždňa. V období, keď ochorenie vzplanie, kožné lézie môžu pokrývať až polovicu tela.

Psoriáza 16. decembra 2018 Pridal Denis Sedlak 0 komentárov

Dotazník pre psoriatikov

Všetci sympatizanti nášho združenia, prosíme o vyplnenie zaujímavého dotazníka,
týkajúceho sa hlavne psoriatických pacientov. V spolupráci s MUDr. Cvikovou bude
dotazník vyhodnotený a pomôže ďalšiemu priblíženiu dermatológov k pacientom.

Dotazník je dostupný na nasledujúcom linku:

Vplyv prežívania na priebeh psoriázy

Ďakujeme vopred za váš čas!

Psoriáza 26. októbra 2018 Pridal Ján Gombala 0 komentárov

Psoriáza

Psoriáza je autoimunitné, neinfekčné, chronické zápalové ochorenie kože, ktoré má multifaktoriálny charakter. „Na podklade akcie rôznych génov dochádza vplyvom rozmanitých vonkajších faktorov k vypuknutiu ochorenia. Najčastejšími provokačnými faktormi sú bakteriálna alebo vírusová infekcia, psychický stres alebo aj niektoré lieky,“ hovorí Anna Jiráková z Dermatovenerologickejá kliniky FN Na Bulovce v Prahe. Zdôrazňuje, že psoriáza nie je prenosná z jedného človeka na druhého priamym kontaktom, ako napríklad chrípka. Psoriázu si možno pomýliť s ekzémom, pliesňovým ochorením či liekovou vyrážkou. Preto je nutné občas urobiť biopsiu z postihnutého miesta.

Odborníci rozlišujú dva základné typy psoriázy. Prvý typ charakterizuje včasný nástup ochorenia do 40. roku veku človeka a lupienka, ako sa toto ochorenie zvykne nazývať, sa vyskytuje v rodine. Druhý typ má neskorší nástup, obvykle medzi 50. až 60. rokom života a bez anamnézy ochorenia v rodine. Najčastejšie sa prejavuje v podobe červených, vystúpených fľakov na koži, ktoré sú nezriedka pokryté bielymi šupinami. Tieto fľaky môžu mať rôznu veľkosť – môžu byť bodkovité, kvapkovité, často môžu splývať a tvoriť väčšie plochy. Často sa vyskytujú vo vlasoch, na kolenách, na lakťoch, v krížovej oblasti, ale môžu sa vyskytnúť aj v slabinách, v podpazuší, alebo môžu postihovať aj nechty. U detí sa často prejavy lupienky objavia po angíne alebo chrípke.

Kožné ochorenia obťažujú nielen fyzickými prejavmi. Zasahujú dušu pacienta aj preto, že sú i závažným estetickým problémom. Ty máš len psoriázu, chorú kožu. Túto vetu často počúvajú ľudia postihnutí jedným z najzávažnejších kožných ochorení. „A pritom si málokto uvedomuje, aký veľký a dôležitý orgán koža je,“ vysvetľuje Mária Cetkovská, štatutárka organizácie Bodkáčik. „Veľa psoriatikov sa nerado ukazuje na verejnosti a nerado vraví o svojom ochorení aj preto, že mnoho ľudí sa bojí nákazy.“

Napriek tomu toto ochorenie stále vyvoláva neopodstatnené obavy z nákazy a takíto pacienti sa často stretávajú s odmietavými reakciami okolia, mnohí majú problémy v práci, v partnerskom vzťahu. Psoriatikom znepríjemňujú život aj spoločenské obmedzenia pri návšteve športovísk, masáží, rekondičných aktivít. „Smutné je, že niekedy ani v rehabilitačnom zariadení, kde by mali byť znalí veci, nie je pre vás miesto,“ konštatuje Mária Cetkovská. Pacientom a ich blízkym odporúča, aby sa nakontaktovali na kluby psoriatikov, kde nájdu odbornú pomoc, informácie, a najmä nebudú so svojím ochorením sami.

Lekárka zdôrazňuje, že základom úspešnej terapie je dobrá spolupráca s pacientom. V prípade psoriázy je to o to dôležitejšie, že ide recidivujúce ochorenie, kde sa vyžadujú pravidelné kontroly. Ochorenie významne znižuje kvalitu života pacienta a pri ťažšom postihnutí môže viesť aj k čiastočnej izolácii alebo aj k jeho invalidite. „Je to urputný boj, stály kolotoč. Raz ste na tom dobre, snažíte sa dodržať diéty, liečbu, celý liečebný režim a zrazu sa znovu objavia prejavy a ani neviete, čo ich spustilo. Musím povedať, že dôležitú úlohu zohráva aj viera v úspešný výsledok liečby,“ zdôrazňuje Mária Cetkovská.

Nezriedka si psychický stav pacienta vyžiada aj konzultáciu s psychológom. „Je preukázané, že psychický diskomfort pacienta môže ako samostatný faktor zhoršovať priebeh ochorenia,“ hovorí Jiráková.

V súčasnosti majú pacienti k dispozícii viaceré možnosti liečby. Je to lokálna terapia v podobe aplikácie rôznych mastí a krémov alebo špeciálna biologická liečba, ktorá zasahuje do imunologických procesov. Ako uvádza dermatovenerológ Michael Tirant, dlhoročný odborník na psoriázu z The Psoriasis and Skin Clinic v Austrálii, ktorý nedávno navštívil aj Slovensko, „psoriáza sa zatiaľ, žiaľ, považuje za nevyliečiteľnú chorobu. Medicína dokáže bojovať len proti jej vonkajším symptómom, ktoré sa však správnou a najmä nepretržitou liečbou dajú udržiavať pod kontrolou a pacienti tak môžu žiť plnohodnotným životom.“ Konvenčná liečba využíva najmä aplikáciu kortikosteroidov, ktoré sú síce účinné, no majú vedľajšie účinky a nie sú vhodné na dlhodobé užívanie, a už vôbec nie pre tehotné ženy a deti.

Ichtyóza 26. októbra 2018 Pridal Denis Sedlak 0 komentárov

Otázky a odpovede o ichtyóze

Ichtyóza

Ichtyózy patria medzi poruchy rohovatenia kože, kde dochádza k výraznému presušeniu kože s
následným nadmerným olupovaním. Existujú vrodené, teda geneticky dané, a získané, ktoré
môžu vzniknúť pri onkologických a infekčných ochoreniach, pri nedostatku vitamínov a pri
užívaní určitých druhov liekov. Taktiež sa fyziologicky môže vyskytnúť u starších pacientov,
najmä na dolných končatinách.

Aké sú spôsoby liečby ichtyózy a existujú prípravky, ktoré dokážu príznaky ochorenia
dostatočne zmierniť? Môže byť liečba kyselinou salicylovou nebezpečná?
Samozrejme, liečba závisí od príčiny vzniku ochorenia. Niekde je potrebná systémová terapia
acitretinom, niekedy stačí aj lokálne ošetrovanie rôznymi masťami, olejmi a emulziami do
kúpeľa, odstraňujúcimi suchú kožu. Pri týchto ochoreniach sa nemajú používať mydlá, peny do
kúpeľa a prípravky vysušujúce kožu. Okrem toho, voda pri umývaní by nemala presiahnuť 36
stupňov Celzia. Čo sa týka ošetrenia kyselinou salicylovou, tá sa skôr používa pri psoriáze, čo
je tiež porucha rohovatenia. Určite sa ňou dá predávkovať, závisí to však od koncentrácie masti
a od plochy, na ktorú sa salicyl nanesie. Pri liečbe ichtyóz sa používajú skôr masti s ureou alebo
kyselinou mliečnou v 1 až 10 % koncentrácii.

Čo všetko má pacient zakázané vykonávať, respektíve, aké má obmedzenia a čomu by sa mal vyhýbať, aby sa jeho choroba ešte viac nezhoršila?
V prvom rade si musí dávať pozor, aby sa nadmerne nepresušil, či už mydlom, penami do
kúpeľa alebo horúcou vodou. Veľmi dôležité je aj pravidelné premasťovanie, pretože pri
presušenej koži môže dochádzať častejšie k vzniku drobných raniek, následne k infikovaniu
postihnutých ložísk nejakým ochorením a k celkovým infekciám kože, ktoré sú najčastejšie
bakteriálneho pôvodu. V takých prípadoch sa už nasadzuje antibiotická liečba. Určite sa
neodporúča odstraňovať si presušenú kožu mechanicky.

Čo sa stane, ak svoje ochorenie pacient nelieči?
Pri neliečení a neriešení základnej príčiny ichtyóz môže dochádzať k vzniku infekcií. A v
niektorých prípadoch vrodených ichtyóz, ako je Halerquin ichtyosis, Collodium baby alebo
ichtyosis linearis circumflexa, môže dôjsť až k úmrtiu. Zvyčajne sa to stáva ešte v
novorodeneckom či detskom veku.

Psoriáza 27. októbra 2017 Pridal Michal Buljak 0 komentárov

Nebuďte rukojemníkom psoriázy

Psoriáza je chronické zápalové ochorenie celého organizmu, ktorým trpí asi 125 miliónov ľudí po celom svete. Dnes už ide o známu chorobu, s ktorou bojujú aj desaťtisíce Slovákov. Toto imunitne mediované ochorenie sprevádza vznik psoriatických ložísk na koži, ktoré môžu svrbieť alebo sa z nich odlupuje koža, a môže postihnúť aj nechty.

Čítať ďalej