Stres a jeho vplyv na organizmus (1. časť)
V dnešnej hektickej dobe, keď sa každý z nás ponáhľa (do práce, za rodinou, na nákupy,…) či pôsobia na nás rôzne tlaky z okolia, je slovo STRES pomerne často skloňované slovo. V nasledujúcich riadkoch vám priblížime v dvojdielnom článku pojem stres, jeho vznik, pôsobenie na človeka a aj vplyv stresu na kožné ochorenia pacientov. V prvej časti tohto edukačného článku sa vám posnažíme vysvetliť pôvod slova, objavovanie jeho pôvodu a jeho negatívny vplyv na orgnizmus.
Pojem stres
Pojem stres zaviedol v 30-tych rokoch 20. storočia kanadský lekár pôvodom z Komárna – Hans (János) Selye. Charakterizoval ho ako nešpecifickú, stereotypnú odpoveď organizmu na záťaž. Tento stresový podnet označil pojmom stresor. Stres teda nie je záťaž pôsobiaca na organizmus, ale reakcia organizmu na túto záťaž (na stresor). Stresormi môžu byť faktory:
- fyzikálne – napr. chlad, hluk, horúčavy
- chemické – napr. toxické laýtky, splodiny metabolizmu
- špecifické – úmyselne vyvolané (napr. pri adrenalínových športoch)
- bolesť
- nadbytok/nedostatok informácií
Následkom pôsobenia stresora dochádza k mobilizácii systému ochranných a reparačných pochodov za účelom prežitia záťažovej situácie.
Štádia stresu
V prvom – alarmovanom – štádiu sa najskôr aktivuje sympatiko-adreno-medulárny systém (adrenalín a noradrenalín). Dochádza k zvýšeniu krvného tlaku i pulzu a zvyšuje sa aj sila srdcového sťahu. Cievy v koži a tráviacej sústave sa zúžia, aby sa krv presunula k najdôležitejším orgánom – mozgu a srdcu. Zároveň aj k svalom, aby organizmus mohol reagovať na stresor pohybom – útokom alebo útekom. Takisto sa zvyšuje aj zrážanlivosť krvi, aby sa v prípade poranenia (napr. v boji) krvácanie zastavilo čo najskôr. Uvoľnuje sa aj hormón aldosterón, ktorý zvyšuje spätné vstrebávanie sodíka a následne aj vody v obličkách, aby sa zachoval potrebný objem telesných tekutín. Antisiuretický harmón tiež zvyšuje spätné vstrebávanie vody v obličkách a pôsobí vazopresoricky – tzn. zúžením ciev sa zvyšuje tlak krvi.
V druhom štádiu sa aktivuje os hypotalamus-hypofýza-nadobličky. Jej účinok nastupuje až po desiatkach minút od začiaku pôsobenia stresora, ale na rozdiel od adrenalínu a noradrenalínu je dlhodobejší. Výsledným produktom je hormón kortizol. Ten zabezpečuje energiu pre srdce a mozog, zvyšuje vazopresorický účinok adrenalínu a noradrenalínu. Ak by sa totiž kortizol nevyplavil, organizmus by neprežil, pretože pod vplyvom adrenalínu by sa srdce zastavilo vo fáze sťahu (systole). Týmto sa dá vysvetliť aj náhla smrť človeka, známa v niektorých krajinách po urieknutí miestnym šamanom.
V druhom štádiu – rezistenčnom – sa organizmus na daný stresor buď adaptuje alebo neadaptuje. Ak sa adaptuje hovoríme o pozitívnom strese, ktorý označujeme pojmom eustres. Ten napokon zvyšuje odolnosť a výkonnosť organizmus.
V iných prípadoch sa však organizmus na daný stresor adaptovať nedokáže. To vzniká napríklad po pôsobení príliš intezívneho stresoru alebo ak stresový podnet pôsobí príliš dlho – prípadne sa často opakuje. Vtedy hovoríme o negatívnom strese. Používa sa aj výraz distres. Tento potom následne prechádza do tretieho štádia – štádia vyčerpania – môže byť príčinou psychosomatických ochorení.
Stres ako civilizačné ochorenie
Stresová reakcia sa formovala milióny rokov ako reakcia útoku alebo úteku. V našom civilizovanom svete sa však duchovný i materiálny svet menil postupne nielen v priebehu tisícročí, ale často sa dramaticky mení aj v priebehu jednej či dvoch generácií. Na väčšinu stresových podnetov preto už človek neodpovedá útotok alebo útekom. V takejto situácii „ani útok ani útek“ sa organizmus stáva zraniteľnejším voči vyplaveniu hormónov, ktoré môžu za vznik arteriálnej hypertenzie, aterosklerózy, infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody, ischemickej choroby dolných končatín, sexuálnych porúch, neurózy a ďalších ochorení. Tieto ochorenia nazávame civilizačnými ochoreniami alebo aj ochoreniami z nevydarenej adaptácie. Na ich vzniku sa podieľa nielen samotný stresor, ale aj schopnosť reagovania mozgovej kôry na daný stresor z hľadiska jej základných procesov – podráženia a útlmu. Taký človek, u ktorého sú tieto 2 procesy intenzívne, schopné rýchlo sa striedať a zároveň sú v rovnováhe, sa vie stresový podnet relatívne rýchlo adaptovať. Ak je však u určitého jedinca porucha sily, striedania alebo rovnováhy týchto procesov, vznikajú u neho relatívne často neurózy. Mozgová kôra u pacienta s neurózou reaguje premrštene (stresovo) aj na impulzy bežnej kvality a intenzity. Takýto jedinec je potom predisponovaný na vznik psychosomatických ochorení.
V ďalšom pokračovaní článku si povieme o vplyve stresu na kožné ochorenia. Ďakujeme za Vašu dôveru!
<><><><><><><><><><><><><><><><><>
Autor článku: MUDr. Alena Korenčíková
Editor článku: Michal Buljak
