Kategória: <span>Diagnózy</span>

Otázky z poradne na tému biologická liečba

V tomto článku sa povenujeme hlbšie téme BIOLOGICKÁ LIEČBA. Biologická liečba je dnes považovaná za trend v medicíne či za liečbu budúcnosti predovšetkým u pacientov s autoimunitným ochorením. Liečba už len štandardnými liečebnými postupmi postupne smeruje do úzadia. Tak, ako sa kedysi biologická liečba začala používať v endokrinológii, tak sa postupne infiltrovala do reumatológie, imunológie, hematoonkológie.

Na druhej strane, jej používanie často vzbudzuje zbytočné obavy alebo strach pacientov, či je takáto liečba naozaj nevyhnutná, či je bezpečná, či nesie nejaké riziká. Práve z týchto dvoch dôvodov je nevyhnutné o tom rozprávať a edukovať.

Na naše otázky ohľadom biologickej liečby, jej posune v liečbe u chronicky chorých kožných pacientov či možných rizikách, nám zodpovie MUDr. Tatiana Hurtová, PhD., M.Sc., dermatovenerológ z Dermatovenerologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin.

———

Dobrý deň p. doktorka, táto aktuálna téma rezonuje určite aj u Vašich pacientov, hlavne mladých hľadajúcich už v adolescentnom veku šancu na zvrátenie zlého priebehu svojho kožného ochorenia. Povedzme si najnižšiu možnú hranicu so začatím biologickej liečby u vekovo mladšieho pacienta.

Je pravda, že mladšia generácia pacientov sa zaujíma o dostupné terapeutické možnosti a majú vyššie povedomie o ochorení aj vďaka sociálnym sieťam a zdieľaním skúseností. Každý pacient je individuálny, ale v odôvodnených prípadoch je možné začať s biologickou liečbou už od 4 rokov veku.

 

Aké sú reakcie pacientov na biologickú liečbu? Veria jej priaznivým účinkom alebo sú skôr skeptickí?

Väčšina pacientov prichádza ku nám už s povedomím o biologickej liečbe a presvedčením, že je to možnosť, ako sa zbaviť prejavov ochorenia a zlepšiť si život. Mnoho pacientov už videlo efekt liečby u niekoho iného, častokrát v rámci kúpeľnej liečby, a chcú ju vyskúšať. V malom percente prípadov sa stretávame aj so skepticizmom, vtedy prichádzajú na radu fakty a naše skúsenosti, aby sa pacient mohol slobodne rozhodnúť. Rozhodnutie je vždy na pacientovi, ale zakaždým sme radi, keď sa rozhodne dať modernej liečbe šancu.

 

Ak sa chronicky chorý pacient rozhodne o tento druh liečby a jeho špecialista – dermatológ mu to schváli, musí pacient prispôsobiť svoj doterajší život, aby liečba dosiahla predpokladaný úspech?

Režimové opatrenia sú predpokladom úspešnej liečby. Nezdravý životný štýl podporuje zápalové procesy v tele a zhoršuje prejavy psoriázy. Redukcia hmotnosti, obmedzenie fajčenia a pitia alkoholu sú úplný základ, vhodné je stravu doplniť o potraviny bohaté na antioxidanty, dodržiavať dostatočný príjem tekutín, primeraný spánkový režim a venovať sa pravidelne pohybovej aktivite. Pohyb je obzvlášť dôležitý pri postihnutí kĺbov psoriatickou artritídou. Vieme tiež, že u pacientov s vysokou hmotnosťou býva nižšia účinnosť liečby oproti pacientom s normálnou hmotnosťou.

 

Spomínate si, kedy ste vy ako dermatológ kožnej ambulancie v UN Martin predpísali prvú biologickú liečbu?

Pamätám si to presne, bolo to v roku 2014 a pozitívne reakcie pacientov boli pre mňa veľmi príjemným zážitkom. Dodnes je pre mňa radosťou každá kontrola po začiatku liečby, kde je vidno viditeľnú zmenu.

 

Je možné si biologickú liečbu aplikovať aj doma či je nutné vždy navštíviť kožnú ambulanciu?

Prvé podanie sa vždy absolvuje na ambulancii, kde všetko vysvetlíme a pacienta zaučíme. Ďalšie podania pri liekoch s kratším intervalom podávania je možné robiť aj v domácom prostredí. Rozhodne sa netreba báť, že bude treba chodiť každý týždeň do ambulancie len kvôli podaniu injekcie.

 

V čom vidíte pokrok v medicínskom vývoji pri liečbe kožných ochorení za posledné desaťročie?

Posunuli sme sa smerom k cielenej liečbe a verím, že sa postupne blížime až k personalizovanej medicíne, teda lieku vybratému pre konkrétneho pacienta. Vieme si poradiť s mnohými ochoreniami, ktoré boli pred rokmi nezvládnuteľné, neliečiteľné, alebo boli dostupné na ne len lieky spojené s pomerne vysokými rizikami. Výrazne sa posunula diagnostika, mnohé ochorenia vieme diagnostikovať a podchytiť na úplnom začiatku a predísť tak nezvratnému poškodeniu zdravia pacienta. Samozrejme, stále ešte sú medzery a ochorenia, kde nemáme veľa možností. Pevne verím, že liečebné možnosti sa budú stále rozširovať.

 

Je biologická liečba vhodná aj pre menej vyskytujúce sa kožné ochorenia ako je napr. ichtyóza, hidradenitída, „ruža na nohe“?

Biologická liečba sa v súčasnosti používa na imunologicky mediované ochorenia. Oficiálne indikácie existujú na liečbu chronickej ložiskovej psoriázy, ťažkej atopickej dermatitídy, hidradenitídy, chronickej spontánnej urtikárie, pemphigus vulgaris a ťažkej forme alopetia areata. V budúcnosti očakávame liečbu na ďalšie ochorenia, ako napríklad vitiligo. Samozrejme netreba zabúdať na biologickú liečbu pokročilého, metastazujúceho malígneho melanómu, ktorú predpisuje onkológ.

 

Biologická liečba sa momentálne poskytuje pacientom nielen vo vybraných centrách biologickej liečby (zo začiatku ich bolo na Slovensku len 9) ale už v každej kožnej ambulancii. Myslíte, že posun nastal v jej dostupnosti pre pacientov?

Pevne verím, že áno, tradične sa pacienti obracali len na centrá biologickej liečby častokrát vo vzdialených nemocniciach. Tým, že biologickú liečbu už môže predpisovať každý dermatológ, netreba precestovať pol Slovenska, ale stačí sa obrátiť na svojho ambulantného dermatológa.

 

Vyskytli sa aj špecifické vedľajšie účinky? Sú spôsoby ako im predísť alebo ich eliminovať?

Každá liečba má svoje plusy a mínusy – okrem benefitu liečby vždy existuje aj určité riziko rozvoja nežiaducich účinkov. Každý liek je špecifický a líši sa aj nežiaducimi účinkami, častosťou ich výskytu a ich závažnosťou. Lekár sa vždy snaží zohľadňovať aj tieto faktory pri výbere lieku. Nie vždy sa im dá predchádzať, ale ak existuje možnosť, ako nejaké riziko eliminovať, štandardne ju lekár spomenie. Treba byť pozorný k sebe a svojmu telu, ale nie je dobré zamerať sa výlučne na riziká.

 

Je biologická liečba pre každého? (bez rozdielu na vek, silu imunity či pokročilého štádia kožného ochorenia)

Nie tak celkom. Pri biologickej liečbe nezohľadňujeme ani tak vek (liečime deti aj ľudí v dôchodkovom veku), ako skôr pridružené ochorenia a najmä závažnosť ochorenia. Kritériom sú vyčerpané ostatné možnosti liečby, postihnutie ťažko liečiteľných oblastí tela a veľký rozsah ochorenia, častokrát postihujúci väčšinu povrchu tela. Niektoré ochorenia, ako napríklad prekonané onkologické ochorenie, môžu komplikovať výber liečby.

 

Dajme si teraz náročnejšie otázky. Vezmime si, že chronicky kožný pacient je športovec a berie počas zvýšeného výkonu aj povolené podporné látky (kofeín, proteín, výživové doplnky, kolagén). Nebude to vadiť nastavenej liečbe?

Závisí od ochorenia, na ktoré sa lieči, stavu organizmu, alergií a podobne. Vo všeobecnosti však biologická liečba nelimituje športovanie a vhodne zvolené výživové doplnky nemusia byť prekážkou.

 

Môžem pri nastavenej liečbe darovať krv?

Darovanie krvi počas biologickej liečby sa neodporúča.

 

Čo sa stane, ak napr. chronicky chorá pacientka otehotnie s partnerom a užíva biologickú liečbu? Odporúča sa vysadenie lieku?

O tehotenstve sa s pacientkami snažíme rozprávať už na začiatku liečby, pretože si to vyžaduje viac plánovania. Závisí od konkrétneho lieku, máme už k dispozícii lieky, ktoré nemusia byť prerušené počas tehotenstva. Do úvahy berieme závažnosť ochorenia a pacientky a tiež jej preferencie – veľa pacientiek je naklonených skôr dočasnému prerušeniu liečby počas tehotenstva. Určite je dobré plánované tehotenstvo konzultovať vopred aj so svojim lekárom a poradiť sa o možnostiach.

 

Poslednou náročnejšou otázkou by som ukončil tento veľmi príjemný rozhovor. Vplýva biologická liečba – pri jej užívaní pravidelne min. jeden rok – na psychickú pohodu pacienta? Myslím tým, či biologická liečba nespôsobuje nesústredenosť pacienta, tlaky v hlave, únavu alebo podobné „utlmovacie“ syndrómy?

Na psychickú pohodu ako takú vplýva biologická liečba zväčša pozitívne – keď sa nám podarí dostať ochorenie pod kontrolu, pacientom sa zmení celý život. Častokrát sme svedkami toho, ako naši pacienti získajú sebavedomie, väčšiu radosť zo života, slobodu, odvážia sa hľadať si partnera alebo partnerku, obmenia šatník a kúpia si prvý krát tričko s krátkym rukávom alebo sukňu. Čo sa týka sprievodných symptómov, väčšina pacientov toleruje liečbu veľmi dobre, len ojedinele sa stretávame s únavou, zväčša býva spojená s vyššími dávkami liekov pri závažnejšom priebehu ochorenia.

 

 

♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦

Ďakujeme pani doktorke MUDr. Tatiane Hurtovej, PhD., M.Sc. za zodpovedanie týchto otázok a prajeme jej všetko dobré v ďalšom pôsobení v Dermatovenerologickej klinike na UN Martin.

Liečba atopického ekzému

Liečba atopického ekzému je individálna a vyžaduje si kompexný prístup. Z etiológie atopickej dermatitídy vyplýva, že tento druh ekzému sa nedá úplne vyliečiť, a preto u osôb bez aktuálnych ťažkostí je nevyhnutné počítať kedykoľvek s recidívou. Pri výbere vhodnej liečby sa dermatológovia riadia aktuálnym stavom pacienta, intenzitou vzniknutých ložísk a rozsahom kožných zmien. Je to z dôvodu, že priebeh atopického ekzému je charakterizovaný periódami zhoršovania ekzému s obdobiami jeho výrazného zlepšenia až do úplneho vyhojenia. Dole nižšie si povieme o základných postupoch pri liečbe ekzematika:

 

Režimové opatrenia

Zameriavajú sa na odstránenie všetkých možných provokačných faktorov vonkajšieho, ale aj vnútorného prostredia. U detí s atopickým ekzémom alebo s jeho možnou predispozíciou sa odporúča do prvého roka života hypoalergénna diéta s vynechaním najčastejších potravinových alergénov (mlieko, citrusy, vajcia, orechy, kakao, ryby, korenie a iné). U takýchto detí dermatológovia podporujú matky v dostatočne dlhom dojčení (aspoň 6 mesiacov) pričom aj samotné matky by v priebehu dojčenia nemali konzumovať rizikové potraviny. Potom by mali matky deťom postupne pridávať zeleninové príkrmy a varené biele mäso. Rovnakú potravinu odporúčame podávať svojim deťom 3-5 dní, pričom sledujeme prípadné nepriaznivé reakcie.

Zeleninu a ovocie je odporúčané podávať u rizikových detí zo začiatku tepelne upravované , lebo tepelnou úpravou strácajú svoju alergogénnu schopnosť. Následne môžeme podávať aj čerstvé ovocie a zeleninu, najlepšie po 1. roku života a samozrejme až po overení dobrej znášanlivosti tepelne upravovaných potravín. Po 2. roku života zaradíme mliečne výrobky a vajcia…

U ekzematikov je rovnako potrebné vyhnúť sa konzumácii potravín s vysokým obsahom histamínu. Histamín je schopný vyvolať podobné zápalové reakcie ako klasické alergény alebo zvyšuje svrbenie kože, a tým vedie k zhoršeniu ekzému. K takýmto potravinám patrí napr. med, kakao, čokoláda, orechy, sladkosti, zrejúce syry či ostré koreniny.

Lokálne kortikoidy

Tento druh liečby má nezastupiteľnú úlohu v liečbe atopickej dermatitídy už po niekoľko desaťročí. Majú silný protizápalový účinok, ovplyvňujú imunitné pochody v koži, pomáhajú zvládnuť obdobie ekzému s najťažšími príznamkmi a umožňujú prejsť na indiferentú liečbu (vzhľadom na ich možné vedľajšie účinky sa však neodporúčajú aplikovať dlhodobo).

Lokálne imunomodulancie

Predstavujú nové moderné prístupy v liečbe atopickej dermatitídy. Zasahujú primao do imunitných reakcií v koži. Majú silný protizápalový a protisvrbivý efekt. K dispozícii je takrolimus a pimecrolimus, prípravky vhodné aj na dlhodobú liečbu miernych až stredne ťažkých foriem atopického ekzému.

Systémová terapia

Medzi prípravky používané v systémovej terapii patria antihistaminiká, celkové kortikosteroidy a imunomodulačné alebo imunosupresívne látky ovplyvnňujúce imunitné reakcie organizmu. Pripomíname, že takto zvolená liečba je pre stredne-ťažko aj ťažko chorého pacienta trpiaceho atopickou dermatitídou.

Fototerapia

V ťažkých prípadoch atopického ekzému alebo pri postihnutí väčšej plochy tela sa v rámci liečby môže využiť aj fototerapia s aplikáciou UVA alebo UVB žiarenia. Ide o jednu z najúčinnejších foriem liečby psoriázy aj atopickej dermatitídy, ktorá sa praktizuje najmä v špeciálnych dermatologických ordináciách. UVA žiarenie hrá úlohu pri vytváraní pigmentu melanínu v koži, ktorý sa prejavuje jej stmavnutím. UVB žiarenie s vlnovou dĺžkou 311 nm má najvýraznejší terapeutický účinok s minimálnymi vedľajšími účinkami, ako je začervenanie kože alebo bolesť. Vystavenie kože tomuto žiareniu spomaľuje rast postihnutých kožných buniek a podporuje prirodzenú produkciu vitamínu D v tele.

Balneo-fototerapia

Nemecký Inštitút pre kvalitu a efektivitu zdravotnej starostlivosti teraz prezentoval výsledky randomizovanej kontrolovanej štúdie, do ktorej bolo zapojených 500 pacientov s atopickým ekzémom absolvujúcich počas jedného mesiaca 10 až 35 procedúr kombinujúcich uvedenú balneo-fototerapiu. Efekt kúpeľnej liečby na stav pokožky, najmä na pocit svrbenia, bol vyhodnotený ako pozitívny. Inštitút tak túto kombinovanú terapiu hodnotí ako prínosnú nielen pre psoriatikov, ale aj pre atopikov (tlačová správa z 22. novembra 2018).

 

Na záver iba zhrnieme poznatok, že predpokladom úspešnej liečby atopického ekzému je dostatočné oboznámenie sa s etiológiou ochorenia, provokačnými vplyvmi, predpokladaným priebehom ochorenia a liečebnými možnosťami. Liečba sa indikuje krátkodobo alebo dlhodobo – po konzultácii s odborníkom/dermatológom. Krátkodobá liečba pomáha zvládnuť akútne vzplanutia ochorenia so silným svrbením pokožky. Dlhodobú liečbu odporúčame zavádzať v spolupráci s imunológmi pri ťažkých formách ekzému s dokázanou alergiou alebo imunidefektom.

 

Preto neváhajte a poraďte sa so svojím odborníkom alebo kontaktujte nás na našej poradenskej linke, radi vám zodpovieme každú vašu otázku. NIE JE NÁM TO JEDNO !

 

 

 

Vysvetlivky:


etiológia – náuka o príčinách a pôvode chorôb
indiferentná liečba – ľahkovážnejšia liečba, nefokusovaná na prísne dodržiavanie pravidiel
histamín – látka, ktorá sa pri alergickej reakcii v organizme vyplavuje z buniek nazývaných „mastocyty“ a ktorá je zodpovedná za vznik najznámejších alergických príznakov
antihistaminikum – liek alebo liečivo, používané na zníženie alebo odstránenie účinkov vyvolaných histamínom
imunodulancia – lieky stimulujúce činnosť imunitného systému, modifikujú prirodzenú obranu voči nákaze, infekcii či autoimunitnému ochorenu
kortikosteroidy – steroidné hormóny syntetizované z cholesterolu bunkách kôry nadľadvín, znižujú aktivitu imunitného systému a pôsobia protizápalovo
pigment – kožné farbivo

 

 

Zdroj: MUDr. Jana Chudíková (dermatovenerologická ambulancia, Bratislava)

skorigovaný článok v časopise Helios

Stres a jeho vplyv na organizmus (2. časť)

V 2. časti edukačného článku sa zameriame na stres vo vzťahu k pacientom s chronickým kožným ochorením. Ako vplýva na pacientov, akým spôsobom sa voči nemu účinne brániť. Dôležité je, aby sme vo vypätých situáciach nezostali sami, ale podelili sa aj o nepríjemné zážitky s druhými!

 

Stres a kožné ochorenia

Už desaťročia sa skúma vplyv stresu aj na vznik a zhoršovanie kožných ochorení i ďalšie súvislosti. Koža a mozog pochádzajú z rovnakého zárodočného listu – ektodermu, preto ľudské telo vníma stres aj prostredníctvom spojenia medzi kožou a mozgom, tzv. „brain-skin connection“. Pod vplyvom stresu bolo spozorované zhoršenie prejavov atopickej dermatitídy.

Stres zhoršuje napr. aj akné. Dochádza k zvýšenej tvorbe mazu s následne výraznejším množením baktérií Propionibacterium acnes a vzniku zápalovej reakcie so zhoršením akné. Stres je tiež známy aj ako „spomaľovač“ hojenia rán. Najviac pozornosti sa v dnešnej dobe venuje vplyvu negatívneho psychologického stresu na psoriázu. Už desiatky rokov je totiž stres známy ako prvokačný faktor psoriázy. Podľa rôznych štúdií 30 až 60% pacientov so psoriázou udáva zhoršenie prejavov psoriázy po strese. U pacientov so psoriázou, ktorí sú stres-senzitívni, bola zistená relatívne hyperkortizolemická  reakcia. Tá sa zrejme podieľa na udržiavaní psoriázy. Môžeme predpokladať, že nedostatočná korelácia sympatiko-adreno-medulárneho systému (hyperaktivita) a osi hypotalamus-hypofýza-nadobrličky (hypoaktivita) môže vyústiť do poruchy imunitných funkcií. Kľúčovým prostredníkom medzi odpoveďou sympatiko-adreno.medulárneho systému a zápalom je zrejme interleukín 6 *.

Stresor aktivuje pri kožných ochoreniach (najmä psoriáze) proces keratinizácie kožných buniek, čo má za následok vznik začervenaných menších či väčších ložísk na koži pokrytých jemne bledými šupinkami. Môže však dôjsť aj k postihnutiu nechtov, ktoré sa prejavuje priehlbinkami a škvrnami a, bohužiaľ, dochádza často aj k postihnutiu kĺbov (a z toho vznikajúca psoriatická artritída), čo má za následok bolesti kĺbov až ich deformity. Tieto a im podobné signály netreba ignorovať, ale treba vyhľadať najbližšiu odbornú pomoc. Najrizikovejšou skupinou sú predovšetkým ľudia s pozitívnou rodinnou anamnézou na psoriázu, pacienti pracujúci v stresovom prostredí, pacienti s nesprávnou životosprávou alebo aj ľudia užívajúci lieky ako napr. antimalarikum, lítium či nesteroidné antiflogistikum**.

Pokusmi na myšiach sa zistila znížená expresia antimikrobiálnych peptidov*** v epiderme po psychologickom strese. Pri strese sa uplatňuje substancia P i neuropeptidy a je znížená aktivita enzýmov, ktoré degradujú neuropeptidy. Stres spúšťa degranuláciu mastocytov**** v koži (závislosť od CRH, neurotenzínu a substancie P). Po strese sa pozoroval vzostup CD8+, CLA+, CD3+, T-lymfocytov, CLA+ NK buniek, ktoré sa uplatňujú aj v patogenéze***** psoriázy. Stres zvyšuje prozápalové cytokíny****** IFN-v, IL-2, znižuje produkciu protizápalového IL-10 a IL-4, čo je taktiež pozorované v patogenéze psoriázy.

 

Ako zvládať stres

Stresové podnety maju v dnešnej civilizovanej spoločnosti veľký význam. Mobilizujú aktivitu, pozornosť, rozhodnosť, cieľové konanie a zvyšujú odolnosť i výkonnosť organizmu. Avšak stresový podnet nesmie byť príliš intenzívny alebo dlhodobý, pretože spôsobuje negatívny stres, s následným zhoršením už existujúcich ochorení alebo vznikom psychosomatických ochorení. Všeobecné odporúčanie na vyvarovanie sa stresových podnetov je však prakticky nemožné a nebolo by ani vhodné. Jedným z možných riešení je tréning – fyzický aj psychický. Pri opakovaní určitej aktivity totiž impulz stráca charakter stresoru a stáva sa rutinou. Príkladom je fyzický tréning športovcov s postupne sa zvyšujúcou záťažou, autogénny tréning a podobne. Stres-senzitívni pacienti, ale aj paciento, ktorí nie sú stres-intenzívni, ale sú vystavení príliš intenzívnemu či dlhodobému stresovémiu podnetu, môžu benefitovať aj zo psychoterapie.

 

Psychoterapia

Psychoterapia je liečba rozhovorom, ktorá sa používa v ľahších a stredne ťažkých prípadoch emočných alebo duševných porúch. Najčastejšie má psychoterapia formu rozhovoru, avšak zahŕňa aj iné formy:

-> arteterapia (umelecké formy napr. kreslenie, modelovanie, maľovanie,…)

-> muzikoterapia (liečenie pomocou zvukových melódií/frekvencií)

-> práca s telom (na telo orientovaná terapia)

-> pohybová terapia (tanec, strečing, joga,…)

 

Ťažké prípady sa liečia kombináciou psychoterapie a liekov. Poznáme viacero druhov (škôl), podľa ktorých terapeuti postupujú. Najčastejšie používanými druhmi psychoterapie sú: psychodynamická (hlbinná), interpersonálna, humanistická, kognitívne-behaviorálna psychoterapia. Niekedy sa kombinujú s relaxačnými metódami ako autogénny tréning, progresívna svalová relaxácia. Využíva sa aj hypnóza. Psychodynamická–hlbinná psychoterapia sa zameriava na odkrývanie nevedomých konfliktov, s ktorými sa klient učí efektívnejšie vysporiadať. Terapeut sa zaujíma o zážitky z minulosti, detstva, ktoré môžu byť príčinou problému. V súčasnosti hlbinne-psychologické smery výraznejšie zahŕňajú do oblasti svojho záujmu aj objektové vzťahy (teda vzťahy s ľuďmi, ktorí majú v živote klienta významné miesto tak v minulosti, ako aj v prítomnosti). Humanistická psychoterapia sa zameriava na aktuálne bytie človeka, jeho život “tu a teraz”, na existenciálne otázky. Interpersonálna terapia sa zameriava na zlepšenie klientových medziľudských vzťahov. Kognitívne-behaviorálna terapia pomáha pacientovi zmeniť spôsob myslenia a nazerania na veci, ak mu jeho zaužívaný prístup škodí, alebo je neefektívny.

 

Veríme, že vás edukačný článok obohatil, sledujte nás, tento rok sme si toho ešte veľa pre vás pripravili :-)

 

 

 

 

Vysvetlivky:

* – Interleukín 6 (IL6) je prozápalový cytokín, ktorý sa vyznačuje rôznymi funkciami. Vykazuje aktivity v B-bunkách a T-bunkách a jeho produkcia je vyvolaná pri náhlych zápalových procesoch, ktoré sú spojené s popáleninami, vírusovými a bakteriálnymi meningitídami, ťažkými sepsami vyvolanými gram-negatívnymi baktériami, infekciami a polytraumami.

** -Nesteroidné antiflogistiká alebo nesteroidné protizápalové látky (skratka NSA, NSAID) sú látky s analgetickými, antipyretickými a protizápalovými účinkami – znižujú bolesť, horúčku a zápal.

*** -Peptid je organická chemická zlúčenina, ktorá vzniká zlúčením viacerých aminokyselín.

****  -Mastocyt (žírna bunka) je bunka, ktorá sa nachádza v rôznych tkanivách, najmä v koži a tráviacom trakte. Tieto bunky obsahujú zrnité vrecká, v ktorých je histamín a heparín. Mastocyty sú schopné uvoľniť za určitých okolností svoj obsah. Heparín je zodpovedný za zrážanie krvi a histamín za alergickú reakciu.

***** – Patogenéza má dva významy. V prvom rade se jedná o náuku o rozvoji chorobných zmien pri ochorení a v druhom rade sa jedná o pojem označujúci práve rozvoj chorobných zmien.

****** -Cytokíny sú molekuly, ktoré prenášajú dôležitú informáciu medzi bunkami a majú vplyv na reguláciu rastu, delenie bunky, diferenciáciu, zápal a obranyschopnosť.  Zároveň sú základnými regulátormi imunitného systému.

 

 

 

<><><><><><><><><><><><><><><><>

Autor článku: MUDr. Alena Korenčíková

Editor článku: Michal Buljak

Stres a jeho vplyv na organizmus (1. časť)

V dnešnej hektickej dobe, keď sa každý z nás ponáhľa (do práce, za rodinou, na nákupy,…) či pôsobia na nás rôzne tlaky z okolia, je slovo STRES pomerne často skloňované slovo. V nasledujúcich riadkoch vám priblížime v dvojdielnom článku pojem stres, jeho vznik, pôsobenie na človeka a aj vplyv stresu na kožné ochorenia pacientov. V prvej časti tohto edukačného článku sa vám posnažíme vysvetliť pôvod slova, objavovanie jeho pôvodu a jeho negatívny vplyv na orgnizmus.

 

Pojem stres

Pojem stres zaviedol v 30-tych rokoch 20. storočia kanadský lekár pôvodom z Komárna – Hans (János) Selye. Charakterizoval ho ako nešpecifickú, stereotypnú odpoveď organizmu na záťaž. Tento stresový podnet označil pojmom stresor. Stres teda nie je záťaž pôsobiaca na organizmus, ale reakcia organizmu na túto záťaž (na stresor). Stresormi môžu byť faktory:

  • fyzikálne – napr. chlad, hluk, horúčavy
  • chemické – napr. toxické laýtky, splodiny metabolizmu
  • špecifické – úmyselne vyvolané (napr. pri adrenalínových športoch)
  • bolesť
  • nadbytok/nedostatok informácií

Následkom pôsobenia stresora dochádza k mobilizácii systému ochranných a reparačných pochodov za účelom prežitia záťažovej situácie.

 

Štádia stresu

V prvom – alarmovanom – štádiu sa najskôr aktivuje sympatiko-adreno-medulárny systém (adrenalín a noradrenalín). Dochádza k zvýšeniu krvného tlaku i pulzu a zvyšuje sa aj sila srdcového sťahu. Cievy v koži a tráviacej sústave sa zúžia, aby sa krv presunula k najdôležitejším orgánom – mozgu a srdcu. Zároveň aj k svalom, aby organizmus mohol reagovať na stresor pohybom – útokom alebo útekom.  Takisto sa zvyšuje aj zrážanlivosť krvi, aby sa v prípade poranenia (napr. v boji) krvácanie zastavilo čo najskôr. Uvoľnuje sa aj hormón aldosterón, ktorý zvyšuje spätné vstrebávanie sodíka a následne aj vody v obličkách, aby sa zachoval potrebný objem telesných tekutín. Antisiuretický harmón tiež zvyšuje spätné vstrebávanie vody v obličkách a pôsobí vazopresoricky – tzn. zúžením ciev sa zvyšuje tlak krvi.

V druhom štádiu sa aktivuje os hypotalamus-hypofýza-nadobličky. Jej účinok nastupuje až po desiatkach minút od začiaku pôsobenia stresora, ale na rozdiel od adrenalínu a noradrenalínu je dlhodobejší. Výsledným produktom je hormón kortizol. Ten zabezpečuje energiu pre srdce a mozog, zvyšuje vazopresorický účinok adrenalínu a noradrenalínu. Ak by sa totiž kortizol nevyplavil, organizmus by neprežil, pretože pod vplyvom adrenalínu by sa srdce zastavilo vo fáze sťahu (systole). Týmto sa dá vysvetliť aj náhla smrť človeka, známa v niektorých krajinách po urieknutí miestnym šamanom.

V druhom štádiu – rezistenčnom – sa organizmus na daný stresor buď adaptuje alebo neadaptuje. Ak sa adaptuje hovoríme o pozitívnom strese, ktorý označujeme pojmom eustres. Ten napokon zvyšuje odolnosť a výkonnosť organizmus.

V iných prípadoch sa však organizmus na daný stresor adaptovať nedokáže. To vzniká napríklad po pôsobení príliš intezívneho stresoru alebo ak stresový podnet pôsobí príliš dlho – prípadne sa často opakuje. Vtedy hovoríme o negatívnom strese. Používa sa aj výraz distres. Tento potom následne prechádza do tretieho štádia – štádia vyčerpania – môže byť príčinou psychosomatických ochorení.

 

Stres ako civilizačné ochorenie

Stresová reakcia sa formovala milióny rokov ako reakcia útoku alebo úteku. V našom civilizovanom svete sa však duchovný i materiálny svet menil postupne nielen v priebehu tisícročí, ale často sa dramaticky mení aj v priebehu jednej či dvoch generácií. Na väčšinu stresových podnetov preto už človek neodpovedá útotok alebo útekom. V takejto situácii „ani útok ani útek“ sa organizmus stáva zraniteľnejším voči vyplaveniu hormónov, ktoré môžu za vznik arteriálnej hypertenzie, aterosklerózy, infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody, ischemickej choroby dolných končatín, sexuálnych porúch, neurózy a ďalších ochorení. Tieto ochorenia nazávame civilizačnými ochoreniami alebo aj ochoreniami z nevydarenej adaptácie. Na ich vzniku sa podieľa nielen samotný stresor, ale aj schopnosť reagovania mozgovej kôry na daný stresor z hľadiska jej základných procesov – podráženia a útlmu. Taký človek, u ktorého sú tieto 2 procesy intenzívne, schopné rýchlo sa striedať a zároveň sú v rovnováhe, sa vie stresový podnet relatívne rýchlo adaptovať. Ak je však u určitého jedinca porucha sily, striedania alebo rovnováhy týchto procesov, vznikajú u neho relatívne často neurózy. Mozgová kôra u pacienta s neurózou reaguje premrštene (stresovo) aj na impulzy bežnej kvality a intenzity. Takýto jedinec je potom predisponovaný na vznik psychosomatických ochorení.

 

V ďalšom pokračovaní článku si povieme o vplyve stresu na kožné ochorenia. Ďakujeme za Vašu dôveru!

 

 

<><><><><><><><><><><><><><><><><>

Autor článku: MUDr. Alena Korenčíková

Editor článku: Michal Buljak

Duševný dopad ochorenia atopická dermatitída

Atopický ekzém ovláda každodenný život pacienta a jeho celkovú pohodu. Mať dieťa s atopickým ekzémom je pre rodičov náročné. Podporná starostlivosť zo strany rodičov a dermatológov umožňuje deťom žijúcim s atopickým ekzémom prežívať šťastné chvíle. Atopický ekzém nie je len onemocnenie kože; často spôsobuje aj vznik pridružených psychických ochorení, o ktorých si môžete prečítať v nasledujúcom prehľade:

 

 

11 otázok a odpovedí o biologických liekoch

Predpísali vám biologické lieky? V tomto článku sa dozviete, čo sú to biologické a biologicky podobné lieky, na čo sa využívajú a čo môžete čakať v prípade, ak by ste zmenili liek.

 

 1. Čo je to biologický liek?

Pri biologickom lieku sa účinná látka vyrába zo živého organizmu. Môžu to byť rôzne druhy baktérií, ako aj živočíšne alebo ľudské bunky. Niektoré z týchto účinných látok sa v tele prirodzene vyskytujú, napríklad účinné látky vyrobené z plazmy (zložka krvi), rastové hormóny alebo inzulín. Biologická liečba je jednou z najväčších inovácií v súčasnej medicíne.

 2. Kedy vám môžu predpísať biologické lieky?

Lekár vám ich predpíše na liečbu rôznych ochorení, napr. pri nedostatku hormónov (inzulínu pri cukrovke), pri autoimunitných chorobách (kde telo rozpoznáva vlastné bunky alebo látky ako cudzie), pri rakovine, pri dedičných poruchách krvnej zrážanlivosti (hemofílie), pri skleróze multiplex alebo niektorých ochoreniach látkovej výmeny (Pompeho či Fabryho choroba).

V kožnom lekárstve mám k dispozícii biologickú pre liečbu pre pacientov s vážnymi formami psoriázy, atopickej dermatitídy a hidradenitídy. Donedávna bola možnosť predpisovania biologickej liečby povolená len pre niekoľko málo pracovísk na Slovensku – tzv. centrá pre biologickú liečbu a tým pádom bola liečba nedostupná pre pacientov, ktorí neboli schopní pravidelne dochádzať do niektorého z týchto centier. Toto sa však postupne mení – biologická liečba sa stáva čoraz viac dostupnejšou pre obyčajných pacientov.

Biologické lieky sa používajú na liečbu pacientov s dlhodobými ochoreniami či na liečbu vážnych ochorení, ktoré boli doteraz neliečiteľné. Vývoj sa nezastavuje, objavujú sa nové biologické lieky na liečbu iných ochorení. Často sú podávané injekčne alebo prostredníctvom infúzie.

 3. Čo je to biosimilárny liek?

Biosimilárny liek (t.j. biologicky podobný liek, niekedy nazývaný aj biosimilár), je biologický liek, ktorý sa veľmi podobá na originálny liek. Similar v angličtine znamená podobný. Keď je pôvodný biologický liek na trhu už niekoľko rokov, iní výrobcovia ho môžu „odkopírovať“. Keďže sa biologické lieky vyrábajú zo živých organizmov, nikdy nie sú úplne rovnaké. Rozdiely medzi biosimilárnym a originálnym liekom sú veľmi malé a vyskytujú sa aj pri jednotlivých šaržiach originálneho biologického lieku. Účinnosť a bezpečnosť biosimilárnych liekov sa však vždy zhoduje s originálnym biologickým liekom, tiež nazývaným referenčným liekom. Biosimilárny liek teda funguje rovnako dobre ako referenčný liek.

Biologické aj biosimilárne lieky sa registrujú v Európskej liekovej agentúre. Prvý biosimilárny liek bol registrovaný v roku 2006. Všetkyv lieky sú starostlivo monitorované a doteraz neboli zaznamenané žiadne relevantné rozdiely v účinnosti, kvalite či hlásení nežiaducich účinkov medzi originálnymi a biosimilárnymi liekmi.

 4. Môžem biosimilárny liek bezpečne užívať?

Áno. Lekár môže biosimilárny liek predpísať, iba ak sú jeho účinnosť a bezpečnosť totožné s originálom. Predtým, ako sa biosimilárny liek dostane na európsky trh, prebehne dôkladná analýza možných rozdielov s originálnym biologickým liekom a vplyv týchto rozdielov na jeho účinnosť a bezpečnosť. Popis všetkých štúdií a hodnotení je zverejnený v hodnotiacej správe. Správy v anglickom jazyku nájdete v databáze liekov na stránke Európskej liekovej agentúry (EMA) https://www.ema. europa.eu/en/medicines.

 5. Môžem prejsť z originálneho biologického lieku na biosimilárny liek?

Áno. O prechode z originálneho biologického lieku na biosimilárny liek rozhodne ošetrujúci lekár. Trend v Európskej únii naznačuje, že takýto prechod je čoraz bežnejší. Na Slovensku zatiaľ nie sú jednotné odporúčania týkajúce sa postupu zámeny lieku. Štátny ústav pre kontrolu liečiv garantuje, že biologicky podobné lieky spĺňajú také isté nároky na kvalitu, bezpečnosť a účinnosť ako ich referenčné lieky. Podľa doterajších zdrojov výskum a klinická prax potvrdzujú, že prechod z originálneho lieku na biosimilárny liek, respektíve naopak, je bezpečný a nevediek zhoršeniu liečby.

 6. Aká je výhoda biosimilárnych liekov?

Vývoj biologických liekov je časovo a finančne náročný, čo sa odráža na ich cene – biologické lieky sa radia k najdrahším možnostiam liečby.
Biologická liečba je preto spravidla dostupná len pre úzku skupinu pacientov. Biosimilárne lieky sú lacnejšie než originálne biologické lieky, keďže ich vývoj vychádza z vedeckých poznatkov referenčného lieku. Prispievajú tak ku zlacneniu a sprístupneniu zdravotnej starostlivosti. V žiadnom prípade to však neznamená, že sú menej kvalitné či bezpečné ako originálne biologické lieky.

 7. Čo robiť, ak spozorujem veďlajšie účinky?

Skontaktujte sa so svojím ošetrujúcim lekárom. Ten sa s vami dohodne na ďalšom postupe a liečbe. Vedľajšie (nežiaduce) účinky si vždy zaznamenajte spolu s názvom a číslom šarže konkrétneho lieku. Číslo šarže – batch number alebo lot number – sa nachádza na obale. Ak vám liek podajú v nemocnici, predpisujúci lekár má k tomuto údaju prístup.

Zaznamenané vedľajšie účinky môžete tiež sami nahlásiť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (www.sukl.sk). Štátny ústav skúma vedľajšie účinky a v prípade potreby podnikne primerané opatrenia. Nežiaduce účinky môžete hlásiť aj e-mailom na neziaduce.ucinky@sukl.sk, prípadne telefonicky na + 421 2 507 01 206. Online formulár na nahlásenie nežiadúcich účinkov nájdete tu: eSKadra (sukl.sk).

 8. Užívam viacero liekov. Môžem ich kombinovať s biologickými?

Poraďte sa so svojím lekárom a/alebo lekárnikom o kombinovaní vášho (biologického) lieku s ostatnými liekmi. Myslite pritom aj na lieky, ktoré si v lekárni kupujete bez receptu.

 9. Môžem biologické lieky užívať, aj keď som tehotná alebo sa snažím otehotnieť?

Tieto informácie nájdete písomnej informácii pre používateľa. Informácia o tom, či je liek vhodný aj pre tehotné ženy alebo ženy, ktoré sa
snažia otehotnieť, je vždy rovnaká pre biosimilárny liek a originálny biologický liek. Užívanie liekov v tehotenstve alebo ak sa snažíte otehotnieť vždy konzultujte so svojím lekárom.

10. Môžem z jedného lieku prejsť na iný?

Áno. O tejto zmene rozhodne lekár. Je dôležité, aby vás lekár o možnej zmene lieku dostatočne informoval. Ak potrebujete dodatočné informácie o lieku, môžete sa obrátiť tiež na lekárnika či priamo na Štátny ústav pre kontrolu liečiv.
Každá zmena môže u pacientov spôsobiť úzkosť, či nepohodlie. Preto je dôležité dôkladné oboznámenie, poradenstvo a dohoda medzi pacientom, lekárom a lekárnikom.

11. Bude môj biologický liek plne hradený?

To, či je váš biologický liek plne alebo čiastočne hradený, záleží od toho, či je zaradený do zoznamu liekov, ktoré sa preplácajú na základe zdravotného poistenia (tzv. kategorizačný zoznam – nájdete tu: Kategorizácia liekov – ADC.sk). V tejto záležitosti sa informujte u svojho lekára alebo lekárnika, alebo kontaktujte svoju zdravotnú poisťovňu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

————————————–

Informačná brožúra od ŠÚKL

Názov publikácie: Odpovede na otázky o biologických liekoch

Dátum vydania: apríl 2019

Publikácia vyšla s podporou Holandskej liekovej agentúry CBG

Atopický ekzém a jeho nástrahy

Týmto článkom chceme osloviť aj našich atopických priaznivcov. Atopický ekzém (atopická dermatitída) je asi najrozšírenejším chronickým zápalovým neinfekčným chorením. Postihuje približne 10-30% detí, v dospelom veku postihuje asi 2-10% jedincov. Toto číslo však bohužiaľ medziročne stúpa. Väčšinou začína v prvých mesiacoch a rokoch života a približne u pätiny pacientov prechádza aj do dospelosti. Vo všeobecnosti môže ekzém vzniknúť v ktoromkoľvek veku, avšak v dospelosti vzniká len zriedkavo. Aj v miestach bez klinických prejavov ekzému je koža postihnutá klinicky neviditeľným (mikroskopickým) zápalom. Základným faktorom, ktorý vedie k vysúšaniu kože (dehydratácie kože) je porušená ochranná bariérová funkcia kože, ktorá môže byť daná geneticky.

 

Majte na pamäti, že toto kožné zápalové onemocnenie môže pri zhoršení stavu spôsobovať ďalšie zdravotné komplikácie – taktiež ovplyvňuje duševné zdravie jedinca. Atopický ekzém je pre pacientov a ich rodiny neuveriteľne náročný a významne ovplyvňuje ich každodenný život. Toto onemocnenie môže zásadným spôsobom poznamenať zdravotný stav a celkovú pohodu človeka. Atopický ekzém nie je len ochorenie kože, ale často spôsobuje aj stavy úzkosti, depresie a vznik ďalších chronických ochorení. Starostlivosť o toto ochorenie nepredstavuje len fyzickú a duševnú záťaž, ale taktiež finančnú – nie každá rodina si môže dovoliť nákladnú starostlivosť o svoju pokožku (o pokožku svojho dieťaťa).

 

Pre zlepšenie edukatívnosti ohľadom tohto ochorenia, vám prinášame prehľad najčastejších mýtov a ich odpovedí na ne:


 

K lepšej propagácii a zviditeľneniu tohto ochorenia prispieva aj existencia Svetového dňa atopického ekzému – 14.septembra (aj tohto roka). V tento deň sa pacienti snažia zvyšovať povedomie, šíriť informácie o atopickom ekzéme a spájať takto ľudí s podobným problémom. Pacientske organizácie minimálne v tento deň sa  snažia vyzdieľať svoje skúsenosti a aspirácie do budúcnosti a iniciujú kroky, ktoré povedú k zlepšeniu životov ľudí tohto ochorenia po celom svete.

Otvorenie letnej kúpeľnej sezóny (2023)

Príďte so svojimi deťmi👧🧒 na Otváranie letnej kúpeľnej sezóny, ktoré sa zaháji dňa 28.5.2023 (nedeľa), kde sa vaše ratolesti zaručene nebudú nudiť. Je pre ne počas celého dňa pripravený bohatý animačný program.
Od 11:00 hod. do 16:00 hod. sa deti môžu tešiť na animátorov nachádzajúcich sa v areáli kúpeľov, môžu sa povoziť na poníkoch po kúpeľnom parku, namaľovať si niečo pekné na tvár, byť v priamom kontakte s najrôznejšími papagájmi a iným exotickým vtáctvom alebo si môžu zaskákať na hrade.
Od 16:00 hod. sme si pre deti pripravili detskú diskotéku s bublinovou a balónovou show.
Vstup na podujatie je úplne zdarma, preto vám ho odporúčame – spestrite si svoj víkend návštevou našich spriatelených kúpeľov :-)
Pripájame aj podrobný program k tejto udalosti:
9:00 Slávnostná svätá omša
10:00 Sprievod obcou a kúpeľmi
10:30 Posvätenie prameňov
12:30 Koncert swingovej kapely Funny Fellows (I. vstup)
13:15 Vystúpenie detského FS Nádej
13:45 Magická show kúzelníka Meliesa
14:35 Koncert orchestra Cigánski diabli (I. vstup)
15:15 Súťaže o zaujímavé ceny
15:45 Koncert orchestra Cigánski diabli (II. vstup)
16:30 Koncert swingovej kapely Funny Fellows (II. vstup)
17:00 Tanečná RETRO párty s DJ-om Milesom
———————————

Bodkovaný deň (ako súčasť SDP 2022)

Dňa 29. októbra si pripomenieme Bodkovaný deň (ako súčasť Svetového dňa psoriázy).

Cieľom kampane v tento deň je informovať a edukovať verejnosť o tom, že psoriáza nie je infekčné ochorenie, a teda nie je dôvod sa pacientov strániť a akokoľvek ich odmietať. Stále sa však stretávame s prípadmi, kedy nepoučení laici žiadajú napríklad personál reštaurácie či kúpaliska o vykázanie pacienta z prevádzky, pretože sa boja nákazy, obchodník upozorní nedotýkať sa tovaru, kaderník odmietne pacienta ostrihať a mnohé ďalšie dehonestujúce situácie, ktoré narušujú už taj ak krehkú pacientovu psychiku. Psoriáza je sama osebe pre pacientov veľmi stresujúca, a ak sa ešte stretne s nepochopením okolia, nezriedka taký pacient prepadá depresii až apatii. Psoriáza sa potom už netýka iba pacienta, ale celej jeho rodiny a blízkeho okolia.

Nikto so psoriázou alebo psoriatickou artritídou by nemal ostať sám na problémy a starosti. Aj preto podporme v tento deň týchto ľudí (našich priateľov či blízkych) a oblečme si oblečenie alebo doplnky s bodkami.

Tento rok Bodkáčik obohatil program Bodkovaného dňa o tieto aktivity:

  1. FÁZA – predkolo s realizáciou módnej prehliadky (22.10.2022), kde sa zapoja aj samotní psoriatici. Módna prehliadka bude pred samotným Svetovým dňom psoriázy (SDP) ako predkolo kampane s výzvou  verejnosti „Pripravte si bodkovaný outfit“, aby sme upozornili na SDP, obliekli si bodkovaný oblečenie či doplnok a až potom bude nasledovať samotný Bodkovaný deň s vyhlásením súťaže o najzaujímavejší bodkovaný outfit  -> Módna prehliadka bude v obchodnom centre Nivy v centre Bratislavy. Bude spojená s info-edukačným blokom „Trh kože
  2. FÁZA – samotná realizácia SDP – Bodkovaný deň (29.10.2022)

             ֍   Edukačný blok „Chronické ochorenia kože, ich liečba“ a „Mentálne zdravie“ beseda (rozhovor) v TV Turiec – blok s dematológom a psychológom. Edukačný blok bude uverejnený na sociálnych sieťach (FB, YouTube, Web) a distribuovaný do lokálnych TV relácií

             ֍   Edukačný blok „Sestra v akcii“ . V školách, ktoré prejavia záujem o našu výzvu resp. vo vybraných školách so zameraním na adolescentov, bude realizovaný info blok v rozsahu 45 minút s odborníkom z dermatológie s obsiahnutím problematiky – Chronické kožné ochorenia, Intímny život s kožným ochorením, Mentálne zdravie.

            ֍   Zapojenie verejnosti a regiónov do Bodkovaného dňa . Prezentuj ako prebiehal Bodkovaný deň u vás, možnosť zakúpenia maskota Igráčika, puzzle s logom Bodkovaného dňa – videoklip Bodkovaný deň (budeme zdieľať cez Youtube). Kúpou Igráčika umožníte prispieť k liečbe jedného dieťaťa (rodiny so psoriázou zo Slovenska) – celoslovenská kampaň

            ֍   Vyhlásenie a vyhodnotenie súťaže o najzaujímavejší bodkovaný outfit

 

Talkshow „Na vlastnej koži“

Milí sympatizanti a priatelia,

pripravuje sa pre vás  jedinečný projekt na online platforme Talkshow „Na vlastnej koži“.

————————-

Určite ho všetci poznáte. Juraj Hrčka, známy herec, ktorý hral vo svojom živote už mnoho postáv. Za to, že sa po natáčaní alebo predstavení dostal do vlastnej kože, vďačí svojej maskérke. Ako je to ale v reálnom živote? To prezradí v jedinečnej talkshow, kde sa budeme rozprávať o živote ľudí so psoriázou.
Ochorenie, ktoré je často podceňované ako fľaky na koži, je vážne zápalové ochorenie. Ak sa nerieši správne, stav sa výrazne zhoršuje. Ak je to v správnych rukách lekára, dá sa dobre liečiť a pacient môže žiť kvalitný a plnohodnotný život. Aké osudy stretli ľudí so psoriázou? Ako sa dá liečiť a čo robiť, aby sa ochorenie nepodcenilo? O tom budú diskutovať naši hostia:
  • MUDr. Karolína Vorčáková, PhD. – Univerzitná nemocnica Martin
  • Mária Cetkovská – predsedníčka a zakladateľka OZ Bodkáčik
  • Juraj Hrčka – herec a podporovateľ osvetovej kampane na zvyšovanie povedomia o liečbe psoriázy

 

Prenos budete môcť naživo sledovať na aktuálnej FB udalosti na tomto linku:
                                   
Počas živého vysielania sa do diskusie budete môcť anonymne zapojiť aj vy, prostredníctvom aplikácie Sli.do s #psoriaza.
Partneri podujatia: OZ Bodkáčik, Slovenská dermatovenerologická spoločnosť a spoločnosť Johnson & Johnson, divízia Janssen.
Toto podujatie vzniklo s podporou spoločnosti Johnson & Johnson, divízia Janssen.

Otázky z poradne na tému biologická liečba

V tomto článku sa povenujeme hlbšie téme BIOLOGICKÁ LIEČBA. Biologická liečba je dnes považovaná za trend v medicíne …

DOD v Kúpeľoch Smrdáky (2024)

Príďte aj vy na Deň otvorených dverí – plný zábavy a starostlivosti o Vaše zdravie! Deň otvorených dverí …

Lúčime sa…

Veľmi nás zarmútila správa, ktorú nikto z nás nečakal. Opustila nás skvelá žena – dlhodobá členka Spoločnosti …