Kategória: <span>Hidradenitis</span>

Otázky z poradne na tému biologická liečba

V tomto článku sa povenujeme hlbšie téme BIOLOGICKÁ LIEČBA. Biologická liečba je dnes považovaná za trend v medicíne či za liečbu budúcnosti predovšetkým u pacientov s autoimunitným ochorením. Liečba už len štandardnými liečebnými postupmi postupne smeruje do úzadia. Tak, ako sa kedysi biologická liečba začala používať v endokrinológii, tak sa postupne infiltrovala do reumatológie, imunológie, hematoonkológie.

Na druhej strane, jej používanie často vzbudzuje zbytočné obavy alebo strach pacientov, či je takáto liečba naozaj nevyhnutná, či je bezpečná, či nesie nejaké riziká. Práve z týchto dvoch dôvodov je nevyhnutné o tom rozprávať a edukovať.

Na naše otázky ohľadom biologickej liečby, jej posune v liečbe u chronicky chorých kožných pacientov či možných rizikách, nám zodpovie MUDr. Tatiana Hurtová, PhD., M.Sc., dermatovenerológ z Dermatovenerologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin.

———

Dobrý deň p. doktorka, táto aktuálna téma rezonuje určite aj u Vašich pacientov, hlavne mladých hľadajúcich už v adolescentnom veku šancu na zvrátenie zlého priebehu svojho kožného ochorenia. Povedzme si najnižšiu možnú hranicu so začatím biologickej liečby u vekovo mladšieho pacienta.

Je pravda, že mladšia generácia pacientov sa zaujíma o dostupné terapeutické možnosti a majú vyššie povedomie o ochorení aj vďaka sociálnym sieťam a zdieľaním skúseností. Každý pacient je individuálny, ale v odôvodnených prípadoch je možné začať s biologickou liečbou už od 4 rokov veku.

 

Aké sú reakcie pacientov na biologickú liečbu? Veria jej priaznivým účinkom alebo sú skôr skeptickí?

Väčšina pacientov prichádza ku nám už s povedomím o biologickej liečbe a presvedčením, že je to možnosť, ako sa zbaviť prejavov ochorenia a zlepšiť si život. Mnoho pacientov už videlo efekt liečby u niekoho iného, častokrát v rámci kúpeľnej liečby, a chcú ju vyskúšať. V malom percente prípadov sa stretávame aj so skepticizmom, vtedy prichádzajú na radu fakty a naše skúsenosti, aby sa pacient mohol slobodne rozhodnúť. Rozhodnutie je vždy na pacientovi, ale zakaždým sme radi, keď sa rozhodne dať modernej liečbe šancu.

 

Ak sa chronicky chorý pacient rozhodne o tento druh liečby a jeho špecialista – dermatológ mu to schváli, musí pacient prispôsobiť svoj doterajší život, aby liečba dosiahla predpokladaný úspech?

Režimové opatrenia sú predpokladom úspešnej liečby. Nezdravý životný štýl podporuje zápalové procesy v tele a zhoršuje prejavy psoriázy. Redukcia hmotnosti, obmedzenie fajčenia a pitia alkoholu sú úplný základ, vhodné je stravu doplniť o potraviny bohaté na antioxidanty, dodržiavať dostatočný príjem tekutín, primeraný spánkový režim a venovať sa pravidelne pohybovej aktivite. Pohyb je obzvlášť dôležitý pri postihnutí kĺbov psoriatickou artritídou. Vieme tiež, že u pacientov s vysokou hmotnosťou býva nižšia účinnosť liečby oproti pacientom s normálnou hmotnosťou.

 

Spomínate si, kedy ste vy ako dermatológ kožnej ambulancie v UN Martin predpísali prvú biologickú liečbu?

Pamätám si to presne, bolo to v roku 2014 a pozitívne reakcie pacientov boli pre mňa veľmi príjemným zážitkom. Dodnes je pre mňa radosťou každá kontrola po začiatku liečby, kde je vidno viditeľnú zmenu.

 

Je možné si biologickú liečbu aplikovať aj doma či je nutné vždy navštíviť kožnú ambulanciu?

Prvé podanie sa vždy absolvuje na ambulancii, kde všetko vysvetlíme a pacienta zaučíme. Ďalšie podania pri liekoch s kratším intervalom podávania je možné robiť aj v domácom prostredí. Rozhodne sa netreba báť, že bude treba chodiť každý týždeň do ambulancie len kvôli podaniu injekcie.

 

V čom vidíte pokrok v medicínskom vývoji pri liečbe kožných ochorení za posledné desaťročie?

Posunuli sme sa smerom k cielenej liečbe a verím, že sa postupne blížime až k personalizovanej medicíne, teda lieku vybratému pre konkrétneho pacienta. Vieme si poradiť s mnohými ochoreniami, ktoré boli pred rokmi nezvládnuteľné, neliečiteľné, alebo boli dostupné na ne len lieky spojené s pomerne vysokými rizikami. Výrazne sa posunula diagnostika, mnohé ochorenia vieme diagnostikovať a podchytiť na úplnom začiatku a predísť tak nezvratnému poškodeniu zdravia pacienta. Samozrejme, stále ešte sú medzery a ochorenia, kde nemáme veľa možností. Pevne verím, že liečebné možnosti sa budú stále rozširovať.

 

Je biologická liečba vhodná aj pre menej vyskytujúce sa kožné ochorenia ako je napr. ichtyóza, hidradenitída, „ruža na nohe“?

Biologická liečba sa v súčasnosti používa na imunologicky mediované ochorenia. Oficiálne indikácie existujú na liečbu chronickej ložiskovej psoriázy, ťažkej atopickej dermatitídy, hidradenitídy, chronickej spontánnej urtikárie, pemphigus vulgaris a ťažkej forme alopetia areata. V budúcnosti očakávame liečbu na ďalšie ochorenia, ako napríklad vitiligo. Samozrejme netreba zabúdať na biologickú liečbu pokročilého, metastazujúceho malígneho melanómu, ktorú predpisuje onkológ.

 

Biologická liečba sa momentálne poskytuje pacientom nielen vo vybraných centrách biologickej liečby (zo začiatku ich bolo na Slovensku len 9) ale už v každej kožnej ambulancii. Myslíte, že posun nastal v jej dostupnosti pre pacientov?

Pevne verím, že áno, tradične sa pacienti obracali len na centrá biologickej liečby častokrát vo vzdialených nemocniciach. Tým, že biologickú liečbu už môže predpisovať každý dermatológ, netreba precestovať pol Slovenska, ale stačí sa obrátiť na svojho ambulantného dermatológa.

 

Vyskytli sa aj špecifické vedľajšie účinky? Sú spôsoby ako im predísť alebo ich eliminovať?

Každá liečba má svoje plusy a mínusy – okrem benefitu liečby vždy existuje aj určité riziko rozvoja nežiaducich účinkov. Každý liek je špecifický a líši sa aj nežiaducimi účinkami, častosťou ich výskytu a ich závažnosťou. Lekár sa vždy snaží zohľadňovať aj tieto faktory pri výbere lieku. Nie vždy sa im dá predchádzať, ale ak existuje možnosť, ako nejaké riziko eliminovať, štandardne ju lekár spomenie. Treba byť pozorný k sebe a svojmu telu, ale nie je dobré zamerať sa výlučne na riziká.

 

Je biologická liečba pre každého? (bez rozdielu na vek, silu imunity či pokročilého štádia kožného ochorenia)

Nie tak celkom. Pri biologickej liečbe nezohľadňujeme ani tak vek (liečime deti aj ľudí v dôchodkovom veku), ako skôr pridružené ochorenia a najmä závažnosť ochorenia. Kritériom sú vyčerpané ostatné možnosti liečby, postihnutie ťažko liečiteľných oblastí tela a veľký rozsah ochorenia, častokrát postihujúci väčšinu povrchu tela. Niektoré ochorenia, ako napríklad prekonané onkologické ochorenie, môžu komplikovať výber liečby.

 

Dajme si teraz náročnejšie otázky. Vezmime si, že chronicky kožný pacient je športovec a berie počas zvýšeného výkonu aj povolené podporné látky (kofeín, proteín, výživové doplnky, kolagén). Nebude to vadiť nastavenej liečbe?

Závisí od ochorenia, na ktoré sa lieči, stavu organizmu, alergií a podobne. Vo všeobecnosti však biologická liečba nelimituje športovanie a vhodne zvolené výživové doplnky nemusia byť prekážkou.

 

Môžem pri nastavenej liečbe darovať krv?

Darovanie krvi počas biologickej liečby sa neodporúča.

 

Čo sa stane, ak napr. chronicky chorá pacientka otehotnie s partnerom a užíva biologickú liečbu? Odporúča sa vysadenie lieku?

O tehotenstve sa s pacientkami snažíme rozprávať už na začiatku liečby, pretože si to vyžaduje viac plánovania. Závisí od konkrétneho lieku, máme už k dispozícii lieky, ktoré nemusia byť prerušené počas tehotenstva. Do úvahy berieme závažnosť ochorenia a pacientky a tiež jej preferencie – veľa pacientiek je naklonených skôr dočasnému prerušeniu liečby počas tehotenstva. Určite je dobré plánované tehotenstvo konzultovať vopred aj so svojim lekárom a poradiť sa o možnostiach.

 

Poslednou náročnejšou otázkou by som ukončil tento veľmi príjemný rozhovor. Vplýva biologická liečba – pri jej užívaní pravidelne min. jeden rok – na psychickú pohodu pacienta? Myslím tým, či biologická liečba nespôsobuje nesústredenosť pacienta, tlaky v hlave, únavu alebo podobné „utlmovacie“ syndrómy?

Na psychickú pohodu ako takú vplýva biologická liečba zväčša pozitívne – keď sa nám podarí dostať ochorenie pod kontrolu, pacientom sa zmení celý život. Častokrát sme svedkami toho, ako naši pacienti získajú sebavedomie, väčšiu radosť zo života, slobodu, odvážia sa hľadať si partnera alebo partnerku, obmenia šatník a kúpia si prvý krát tričko s krátkym rukávom alebo sukňu. Čo sa týka sprievodných symptómov, väčšina pacientov toleruje liečbu veľmi dobre, len ojedinele sa stretávame s únavou, zväčša býva spojená s vyššími dávkami liekov pri závažnejšom priebehu ochorenia.

 

 

♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦

Ďakujeme pani doktorke MUDr. Tatiane Hurtovej, PhD., M.Sc. za zodpovedanie týchto otázok a prajeme jej všetko dobré v ďalšom pôsobení v Dermatovenerologickej klinike na UN Martin.

Stres a jeho vplyv na organizmus (2. časť)

V 2. časti edukačného článku sa zameriame na stres vo vzťahu k pacientom s chronickým kožným ochorením. Ako vplýva na pacientov, akým spôsobom sa voči nemu účinne brániť. Dôležité je, aby sme vo vypätých situáciach nezostali sami, ale podelili sa aj o nepríjemné zážitky s druhými!

 

Stres a kožné ochorenia

Už desaťročia sa skúma vplyv stresu aj na vznik a zhoršovanie kožných ochorení i ďalšie súvislosti. Koža a mozog pochádzajú z rovnakého zárodočného listu – ektodermu, preto ľudské telo vníma stres aj prostredníctvom spojenia medzi kožou a mozgom, tzv. „brain-skin connection“. Pod vplyvom stresu bolo spozorované zhoršenie prejavov atopickej dermatitídy.

Stres zhoršuje napr. aj akné. Dochádza k zvýšenej tvorbe mazu s následne výraznejším množením baktérií Propionibacterium acnes a vzniku zápalovej reakcie so zhoršením akné. Stres je tiež známy aj ako „spomaľovač“ hojenia rán. Najviac pozornosti sa v dnešnej dobe venuje vplyvu negatívneho psychologického stresu na psoriázu. Už desiatky rokov je totiž stres známy ako prvokačný faktor psoriázy. Podľa rôznych štúdií 30 až 60% pacientov so psoriázou udáva zhoršenie prejavov psoriázy po strese. U pacientov so psoriázou, ktorí sú stres-senzitívni, bola zistená relatívne hyperkortizolemická  reakcia. Tá sa zrejme podieľa na udržiavaní psoriázy. Môžeme predpokladať, že nedostatočná korelácia sympatiko-adreno-medulárneho systému (hyperaktivita) a osi hypotalamus-hypofýza-nadobrličky (hypoaktivita) môže vyústiť do poruchy imunitných funkcií. Kľúčovým prostredníkom medzi odpoveďou sympatiko-adreno.medulárneho systému a zápalom je zrejme interleukín 6 *.

Stresor aktivuje pri kožných ochoreniach (najmä psoriáze) proces keratinizácie kožných buniek, čo má za následok vznik začervenaných menších či väčších ložísk na koži pokrytých jemne bledými šupinkami. Môže však dôjsť aj k postihnutiu nechtov, ktoré sa prejavuje priehlbinkami a škvrnami a, bohužiaľ, dochádza často aj k postihnutiu kĺbov (a z toho vznikajúca psoriatická artritída), čo má za následok bolesti kĺbov až ich deformity. Tieto a im podobné signály netreba ignorovať, ale treba vyhľadať najbližšiu odbornú pomoc. Najrizikovejšou skupinou sú predovšetkým ľudia s pozitívnou rodinnou anamnézou na psoriázu, pacienti pracujúci v stresovom prostredí, pacienti s nesprávnou životosprávou alebo aj ľudia užívajúci lieky ako napr. antimalarikum, lítium či nesteroidné antiflogistikum**.

Pokusmi na myšiach sa zistila znížená expresia antimikrobiálnych peptidov*** v epiderme po psychologickom strese. Pri strese sa uplatňuje substancia P i neuropeptidy a je znížená aktivita enzýmov, ktoré degradujú neuropeptidy. Stres spúšťa degranuláciu mastocytov**** v koži (závislosť od CRH, neurotenzínu a substancie P). Po strese sa pozoroval vzostup CD8+, CLA+, CD3+, T-lymfocytov, CLA+ NK buniek, ktoré sa uplatňujú aj v patogenéze***** psoriázy. Stres zvyšuje prozápalové cytokíny****** IFN-v, IL-2, znižuje produkciu protizápalového IL-10 a IL-4, čo je taktiež pozorované v patogenéze psoriázy.

 

Ako zvládať stres

Stresové podnety maju v dnešnej civilizovanej spoločnosti veľký význam. Mobilizujú aktivitu, pozornosť, rozhodnosť, cieľové konanie a zvyšujú odolnosť i výkonnosť organizmu. Avšak stresový podnet nesmie byť príliš intenzívny alebo dlhodobý, pretože spôsobuje negatívny stres, s následným zhoršením už existujúcich ochorení alebo vznikom psychosomatických ochorení. Všeobecné odporúčanie na vyvarovanie sa stresových podnetov je však prakticky nemožné a nebolo by ani vhodné. Jedným z možných riešení je tréning – fyzický aj psychický. Pri opakovaní určitej aktivity totiž impulz stráca charakter stresoru a stáva sa rutinou. Príkladom je fyzický tréning športovcov s postupne sa zvyšujúcou záťažou, autogénny tréning a podobne. Stres-senzitívni pacienti, ale aj paciento, ktorí nie sú stres-intenzívni, ale sú vystavení príliš intenzívnemu či dlhodobému stresovémiu podnetu, môžu benefitovať aj zo psychoterapie.

 

Psychoterapia

Psychoterapia je liečba rozhovorom, ktorá sa používa v ľahších a stredne ťažkých prípadoch emočných alebo duševných porúch. Najčastejšie má psychoterapia formu rozhovoru, avšak zahŕňa aj iné formy:

-> arteterapia (umelecké formy napr. kreslenie, modelovanie, maľovanie,…)

-> muzikoterapia (liečenie pomocou zvukových melódií/frekvencií)

-> práca s telom (na telo orientovaná terapia)

-> pohybová terapia (tanec, strečing, joga,…)

 

Ťažké prípady sa liečia kombináciou psychoterapie a liekov. Poznáme viacero druhov (škôl), podľa ktorých terapeuti postupujú. Najčastejšie používanými druhmi psychoterapie sú: psychodynamická (hlbinná), interpersonálna, humanistická, kognitívne-behaviorálna psychoterapia. Niekedy sa kombinujú s relaxačnými metódami ako autogénny tréning, progresívna svalová relaxácia. Využíva sa aj hypnóza. Psychodynamická–hlbinná psychoterapia sa zameriava na odkrývanie nevedomých konfliktov, s ktorými sa klient učí efektívnejšie vysporiadať. Terapeut sa zaujíma o zážitky z minulosti, detstva, ktoré môžu byť príčinou problému. V súčasnosti hlbinne-psychologické smery výraznejšie zahŕňajú do oblasti svojho záujmu aj objektové vzťahy (teda vzťahy s ľuďmi, ktorí majú v živote klienta významné miesto tak v minulosti, ako aj v prítomnosti). Humanistická psychoterapia sa zameriava na aktuálne bytie človeka, jeho život “tu a teraz”, na existenciálne otázky. Interpersonálna terapia sa zameriava na zlepšenie klientových medziľudských vzťahov. Kognitívne-behaviorálna terapia pomáha pacientovi zmeniť spôsob myslenia a nazerania na veci, ak mu jeho zaužívaný prístup škodí, alebo je neefektívny.

 

Veríme, že vás edukačný článok obohatil, sledujte nás, tento rok sme si toho ešte veľa pre vás pripravili :-)

 

 

 

 

Vysvetlivky:

* – Interleukín 6 (IL6) je prozápalový cytokín, ktorý sa vyznačuje rôznymi funkciami. Vykazuje aktivity v B-bunkách a T-bunkách a jeho produkcia je vyvolaná pri náhlych zápalových procesoch, ktoré sú spojené s popáleninami, vírusovými a bakteriálnymi meningitídami, ťažkými sepsami vyvolanými gram-negatívnymi baktériami, infekciami a polytraumami.

** -Nesteroidné antiflogistiká alebo nesteroidné protizápalové látky (skratka NSA, NSAID) sú látky s analgetickými, antipyretickými a protizápalovými účinkami – znižujú bolesť, horúčku a zápal.

*** -Peptid je organická chemická zlúčenina, ktorá vzniká zlúčením viacerých aminokyselín.

****  -Mastocyt (žírna bunka) je bunka, ktorá sa nachádza v rôznych tkanivách, najmä v koži a tráviacom trakte. Tieto bunky obsahujú zrnité vrecká, v ktorých je histamín a heparín. Mastocyty sú schopné uvoľniť za určitých okolností svoj obsah. Heparín je zodpovedný za zrážanie krvi a histamín za alergickú reakciu.

***** – Patogenéza má dva významy. V prvom rade se jedná o náuku o rozvoji chorobných zmien pri ochorení a v druhom rade sa jedná o pojem označujúci práve rozvoj chorobných zmien.

****** -Cytokíny sú molekuly, ktoré prenášajú dôležitú informáciu medzi bunkami a majú vplyv na reguláciu rastu, delenie bunky, diferenciáciu, zápal a obranyschopnosť.  Zároveň sú základnými regulátormi imunitného systému.

 

 

 

<><><><><><><><><><><><><><><><>

Autor článku: MUDr. Alena Korenčíková

Editor článku: Michal Buljak

Stres a jeho vplyv na organizmus (1. časť)

V dnešnej hektickej dobe, keď sa každý z nás ponáhľa (do práce, za rodinou, na nákupy,…) či pôsobia na nás rôzne tlaky z okolia, je slovo STRES pomerne často skloňované slovo. V nasledujúcich riadkoch vám priblížime v dvojdielnom článku pojem stres, jeho vznik, pôsobenie na človeka a aj vplyv stresu na kožné ochorenia pacientov. V prvej časti tohto edukačného článku sa vám posnažíme vysvetliť pôvod slova, objavovanie jeho pôvodu a jeho negatívny vplyv na orgnizmus.

 

Pojem stres

Pojem stres zaviedol v 30-tych rokoch 20. storočia kanadský lekár pôvodom z Komárna – Hans (János) Selye. Charakterizoval ho ako nešpecifickú, stereotypnú odpoveď organizmu na záťaž. Tento stresový podnet označil pojmom stresor. Stres teda nie je záťaž pôsobiaca na organizmus, ale reakcia organizmu na túto záťaž (na stresor). Stresormi môžu byť faktory:

  • fyzikálne – napr. chlad, hluk, horúčavy
  • chemické – napr. toxické laýtky, splodiny metabolizmu
  • špecifické – úmyselne vyvolané (napr. pri adrenalínových športoch)
  • bolesť
  • nadbytok/nedostatok informácií

Následkom pôsobenia stresora dochádza k mobilizácii systému ochranných a reparačných pochodov za účelom prežitia záťažovej situácie.

 

Štádia stresu

V prvom – alarmovanom – štádiu sa najskôr aktivuje sympatiko-adreno-medulárny systém (adrenalín a noradrenalín). Dochádza k zvýšeniu krvného tlaku i pulzu a zvyšuje sa aj sila srdcového sťahu. Cievy v koži a tráviacej sústave sa zúžia, aby sa krv presunula k najdôležitejším orgánom – mozgu a srdcu. Zároveň aj k svalom, aby organizmus mohol reagovať na stresor pohybom – útokom alebo útekom.  Takisto sa zvyšuje aj zrážanlivosť krvi, aby sa v prípade poranenia (napr. v boji) krvácanie zastavilo čo najskôr. Uvoľnuje sa aj hormón aldosterón, ktorý zvyšuje spätné vstrebávanie sodíka a následne aj vody v obličkách, aby sa zachoval potrebný objem telesných tekutín. Antisiuretický harmón tiež zvyšuje spätné vstrebávanie vody v obličkách a pôsobí vazopresoricky – tzn. zúžením ciev sa zvyšuje tlak krvi.

V druhom štádiu sa aktivuje os hypotalamus-hypofýza-nadobličky. Jej účinok nastupuje až po desiatkach minút od začiaku pôsobenia stresora, ale na rozdiel od adrenalínu a noradrenalínu je dlhodobejší. Výsledným produktom je hormón kortizol. Ten zabezpečuje energiu pre srdce a mozog, zvyšuje vazopresorický účinok adrenalínu a noradrenalínu. Ak by sa totiž kortizol nevyplavil, organizmus by neprežil, pretože pod vplyvom adrenalínu by sa srdce zastavilo vo fáze sťahu (systole). Týmto sa dá vysvetliť aj náhla smrť človeka, známa v niektorých krajinách po urieknutí miestnym šamanom.

V druhom štádiu – rezistenčnom – sa organizmus na daný stresor buď adaptuje alebo neadaptuje. Ak sa adaptuje hovoríme o pozitívnom strese, ktorý označujeme pojmom eustres. Ten napokon zvyšuje odolnosť a výkonnosť organizmus.

V iných prípadoch sa však organizmus na daný stresor adaptovať nedokáže. To vzniká napríklad po pôsobení príliš intezívneho stresoru alebo ak stresový podnet pôsobí príliš dlho – prípadne sa často opakuje. Vtedy hovoríme o negatívnom strese. Používa sa aj výraz distres. Tento potom následne prechádza do tretieho štádia – štádia vyčerpania – môže byť príčinou psychosomatických ochorení.

 

Stres ako civilizačné ochorenie

Stresová reakcia sa formovala milióny rokov ako reakcia útoku alebo úteku. V našom civilizovanom svete sa však duchovný i materiálny svet menil postupne nielen v priebehu tisícročí, ale často sa dramaticky mení aj v priebehu jednej či dvoch generácií. Na väčšinu stresových podnetov preto už človek neodpovedá útotok alebo útekom. V takejto situácii „ani útok ani útek“ sa organizmus stáva zraniteľnejším voči vyplaveniu hormónov, ktoré môžu za vznik arteriálnej hypertenzie, aterosklerózy, infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody, ischemickej choroby dolných končatín, sexuálnych porúch, neurózy a ďalších ochorení. Tieto ochorenia nazávame civilizačnými ochoreniami alebo aj ochoreniami z nevydarenej adaptácie. Na ich vzniku sa podieľa nielen samotný stresor, ale aj schopnosť reagovania mozgovej kôry na daný stresor z hľadiska jej základných procesov – podráženia a útlmu. Taký človek, u ktorého sú tieto 2 procesy intenzívne, schopné rýchlo sa striedať a zároveň sú v rovnováhe, sa vie stresový podnet relatívne rýchlo adaptovať. Ak je však u určitého jedinca porucha sily, striedania alebo rovnováhy týchto procesov, vznikajú u neho relatívne často neurózy. Mozgová kôra u pacienta s neurózou reaguje premrštene (stresovo) aj na impulzy bežnej kvality a intenzity. Takýto jedinec je potom predisponovaný na vznik psychosomatických ochorení.

 

V ďalšom pokračovaní článku si povieme o vplyve stresu na kožné ochorenia. Ďakujeme za Vašu dôveru!

 

 

<><><><><><><><><><><><><><><><><>

Autor článku: MUDr. Alena Korenčíková

Editor článku: Michal Buljak

11 otázok a odpovedí o biologických liekoch

Predpísali vám biologické lieky? V tomto článku sa dozviete, čo sú to biologické a biologicky podobné lieky, na čo sa využívajú a čo môžete čakať v prípade, ak by ste zmenili liek.

 

 1. Čo je to biologický liek?

Pri biologickom lieku sa účinná látka vyrába zo živého organizmu. Môžu to byť rôzne druhy baktérií, ako aj živočíšne alebo ľudské bunky. Niektoré z týchto účinných látok sa v tele prirodzene vyskytujú, napríklad účinné látky vyrobené z plazmy (zložka krvi), rastové hormóny alebo inzulín. Biologická liečba je jednou z najväčších inovácií v súčasnej medicíne.

 2. Kedy vám môžu predpísať biologické lieky?

Lekár vám ich predpíše na liečbu rôznych ochorení, napr. pri nedostatku hormónov (inzulínu pri cukrovke), pri autoimunitných chorobách (kde telo rozpoznáva vlastné bunky alebo látky ako cudzie), pri rakovine, pri dedičných poruchách krvnej zrážanlivosti (hemofílie), pri skleróze multiplex alebo niektorých ochoreniach látkovej výmeny (Pompeho či Fabryho choroba).

V kožnom lekárstve mám k dispozícii biologickú pre liečbu pre pacientov s vážnymi formami psoriázy, atopickej dermatitídy a hidradenitídy. Donedávna bola možnosť predpisovania biologickej liečby povolená len pre niekoľko málo pracovísk na Slovensku – tzv. centrá pre biologickú liečbu a tým pádom bola liečba nedostupná pre pacientov, ktorí neboli schopní pravidelne dochádzať do niektorého z týchto centier. Toto sa však postupne mení – biologická liečba sa stáva čoraz viac dostupnejšou pre obyčajných pacientov.

Biologické lieky sa používajú na liečbu pacientov s dlhodobými ochoreniami či na liečbu vážnych ochorení, ktoré boli doteraz neliečiteľné. Vývoj sa nezastavuje, objavujú sa nové biologické lieky na liečbu iných ochorení. Často sú podávané injekčne alebo prostredníctvom infúzie.

 3. Čo je to biosimilárny liek?

Biosimilárny liek (t.j. biologicky podobný liek, niekedy nazývaný aj biosimilár), je biologický liek, ktorý sa veľmi podobá na originálny liek. Similar v angličtine znamená podobný. Keď je pôvodný biologický liek na trhu už niekoľko rokov, iní výrobcovia ho môžu „odkopírovať“. Keďže sa biologické lieky vyrábajú zo živých organizmov, nikdy nie sú úplne rovnaké. Rozdiely medzi biosimilárnym a originálnym liekom sú veľmi malé a vyskytujú sa aj pri jednotlivých šaržiach originálneho biologického lieku. Účinnosť a bezpečnosť biosimilárnych liekov sa však vždy zhoduje s originálnym biologickým liekom, tiež nazývaným referenčným liekom. Biosimilárny liek teda funguje rovnako dobre ako referenčný liek.

Biologické aj biosimilárne lieky sa registrujú v Európskej liekovej agentúre. Prvý biosimilárny liek bol registrovaný v roku 2006. Všetkyv lieky sú starostlivo monitorované a doteraz neboli zaznamenané žiadne relevantné rozdiely v účinnosti, kvalite či hlásení nežiaducich účinkov medzi originálnymi a biosimilárnymi liekmi.

 4. Môžem biosimilárny liek bezpečne užívať?

Áno. Lekár môže biosimilárny liek predpísať, iba ak sú jeho účinnosť a bezpečnosť totožné s originálom. Predtým, ako sa biosimilárny liek dostane na európsky trh, prebehne dôkladná analýza možných rozdielov s originálnym biologickým liekom a vplyv týchto rozdielov na jeho účinnosť a bezpečnosť. Popis všetkých štúdií a hodnotení je zverejnený v hodnotiacej správe. Správy v anglickom jazyku nájdete v databáze liekov na stránke Európskej liekovej agentúry (EMA) https://www.ema. europa.eu/en/medicines.

 5. Môžem prejsť z originálneho biologického lieku na biosimilárny liek?

Áno. O prechode z originálneho biologického lieku na biosimilárny liek rozhodne ošetrujúci lekár. Trend v Európskej únii naznačuje, že takýto prechod je čoraz bežnejší. Na Slovensku zatiaľ nie sú jednotné odporúčania týkajúce sa postupu zámeny lieku. Štátny ústav pre kontrolu liečiv garantuje, že biologicky podobné lieky spĺňajú také isté nároky na kvalitu, bezpečnosť a účinnosť ako ich referenčné lieky. Podľa doterajších zdrojov výskum a klinická prax potvrdzujú, že prechod z originálneho lieku na biosimilárny liek, respektíve naopak, je bezpečný a nevediek zhoršeniu liečby.

 6. Aká je výhoda biosimilárnych liekov?

Vývoj biologických liekov je časovo a finančne náročný, čo sa odráža na ich cene – biologické lieky sa radia k najdrahším možnostiam liečby.
Biologická liečba je preto spravidla dostupná len pre úzku skupinu pacientov. Biosimilárne lieky sú lacnejšie než originálne biologické lieky, keďže ich vývoj vychádza z vedeckých poznatkov referenčného lieku. Prispievajú tak ku zlacneniu a sprístupneniu zdravotnej starostlivosti. V žiadnom prípade to však neznamená, že sú menej kvalitné či bezpečné ako originálne biologické lieky.

 7. Čo robiť, ak spozorujem veďlajšie účinky?

Skontaktujte sa so svojím ošetrujúcim lekárom. Ten sa s vami dohodne na ďalšom postupe a liečbe. Vedľajšie (nežiaduce) účinky si vždy zaznamenajte spolu s názvom a číslom šarže konkrétneho lieku. Číslo šarže – batch number alebo lot number – sa nachádza na obale. Ak vám liek podajú v nemocnici, predpisujúci lekár má k tomuto údaju prístup.

Zaznamenané vedľajšie účinky môžete tiež sami nahlásiť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (www.sukl.sk). Štátny ústav skúma vedľajšie účinky a v prípade potreby podnikne primerané opatrenia. Nežiaduce účinky môžete hlásiť aj e-mailom na neziaduce.ucinky@sukl.sk, prípadne telefonicky na + 421 2 507 01 206. Online formulár na nahlásenie nežiadúcich účinkov nájdete tu: eSKadra (sukl.sk).

 8. Užívam viacero liekov. Môžem ich kombinovať s biologickými?

Poraďte sa so svojím lekárom a/alebo lekárnikom o kombinovaní vášho (biologického) lieku s ostatnými liekmi. Myslite pritom aj na lieky, ktoré si v lekárni kupujete bez receptu.

 9. Môžem biologické lieky užívať, aj keď som tehotná alebo sa snažím otehotnieť?

Tieto informácie nájdete písomnej informácii pre používateľa. Informácia o tom, či je liek vhodný aj pre tehotné ženy alebo ženy, ktoré sa
snažia otehotnieť, je vždy rovnaká pre biosimilárny liek a originálny biologický liek. Užívanie liekov v tehotenstve alebo ak sa snažíte otehotnieť vždy konzultujte so svojím lekárom.

10. Môžem z jedného lieku prejsť na iný?

Áno. O tejto zmene rozhodne lekár. Je dôležité, aby vás lekár o možnej zmene lieku dostatočne informoval. Ak potrebujete dodatočné informácie o lieku, môžete sa obrátiť tiež na lekárnika či priamo na Štátny ústav pre kontrolu liečiv.
Každá zmena môže u pacientov spôsobiť úzkosť, či nepohodlie. Preto je dôležité dôkladné oboznámenie, poradenstvo a dohoda medzi pacientom, lekárom a lekárnikom.

11. Bude môj biologický liek plne hradený?

To, či je váš biologický liek plne alebo čiastočne hradený, záleží od toho, či je zaradený do zoznamu liekov, ktoré sa preplácajú na základe zdravotného poistenia (tzv. kategorizačný zoznam – nájdete tu: Kategorizácia liekov – ADC.sk). V tejto záležitosti sa informujte u svojho lekára alebo lekárnika, alebo kontaktujte svoju zdravotnú poisťovňu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

————————————–

Informačná brožúra od ŠÚKL

Názov publikácie: Odpovede na otázky o biologických liekoch

Dátum vydania: apríl 2019

Publikácia vyšla s podporou Holandskej liekovej agentúry CBG

Klikni na Youtube (Bodkáčik) a dozveď sa viac !

V 6-dielnom edukačnom seriáli sme sa zamerali na menej známu tému : Hidradenitis Suppurativa. Slovenský názov tohto chronického kožného ochorenia je Hidradenitída alebo ešte nazývané dermatológmi aj Acne Inversa. Základným znakom tohto ochorenia je chronické upchávanie vlasových folikulov v miestach, kde sú prítomné apokrinné potné žľazy. Samozrejme zdôrazňujeme, že toto ochorenie nie je infekčné, nákazlivé ani prenosné !

Hoci Hidradenitída postihuje kožu, ide o zápalové ochorenie, čo znamená, že je spôsobené nesprávnou funkciou imunitného systému daného jedinca. Hidradenitída sa môže objaviť v každom veku, avšak toto ochorenie sa najčastejšie objavuje u dospelých na začiatku tretej dekády života s klesajúcim výskytom po dosiahnutí veku 50 až 55 rokov.

Edukačný seriál sa venuje základným otázkam, ktoré vám priblížia toto ochorenie, jeho hlavné príznaky a odporučia efektívnu liečbu. Na otázky odpovedá MUDr. Karolína Vorčáková, PhD.                                                  – z Dermatovenerologickej kliniky v UNM Martin.

 

 

 

 

 

 

 

 

Dúfame, že vás táto séria krátkych videí zaujala a obohatila – to bol náš účel :-).

Hidradenitída – kožné ochorenie, o ktorom ste možno ešte nepočuli

Ak pociťujete bolestivý zápal v oblasti pazúch, slabín alebo pod prsiami, môže ísť o chronické autoimunitné kožné ochorenie, ktoré je menej známe aj časti odbornej verejnosti. Jeho názov je hidradenitída, latinsky hidradenitis suppurativa.

Hidradenitída je neinfekčné kožné ochorenie, spojené s poruchou autoimunity.
Hidradenitída sa prejavuje v oblastiach, kde sa nachádzajú pachové potné, tzv. apokrinné žľazy. Ide o oblasti pazúchzadkuslabín v okolí vonkajších pohlavných orgánov, a u žien pod prsiami.

Klinickým prejavom ochorenia je upchanie a prasknutie vlasových folikulov (vačkov), do ktorých tieto žľazy ústia, čo spôsobuje mimoriadne bolestivý zápal. Ten potom podmieňuje tvorbu abscesovfistúl a jaziev v koži. Prejavom je nielen bolesť, ale aj nepríjemne zapáchajúci výtok.

 

Nový spôsob liečby

V súčasnosti existuje niekoľko spôsobov liečby hidradenitídy. Tie však závisia od štádia ochorenia, ktoré môže byť ľahkéstredne závažné, alebo závažné.

Ľahké štádium ochorenia sa zväčša lieči konzervatívne. Ide o lokálnu medikamentóznu liečbu masťami alebo antiseptickými roztokmi, či o celkovú liečbu antibiotikami. Pokročilejšie formy vyžadujú chirurgické odstránenie poškodenej kože, ale je to vždy na individuálnom posúdení stavu každého pacienta.

Chirurgický zásah so sebou prináša nádej na vyliečenie, no aj riziko pooperačných komplikácií. U časti pacientov môže ochorenie prepuknúť znovu aj po operácii. Novinku v liečbe predstavuje biologická liečba.

„Jej úspech spočíva najmä v minimalizovaní zápalových prejavov, vďaka čomu sa zmierni výtok, zníži zápalová aktivita ochorenia a jeho bolestivosť. Biologická liečba môže byť indikovaná aj pred plánovaným chirurgickým zákrokom, čím sa zmierni zápal. Následne môžeme pristúpiť k chirurgickému odstráneniu ložiska, a stav udržiavať pod kontrolou pomocou biologickej liečby. V ťažkých štádiách ochorenia je chirurgický zásah často nevyhnutný, preto je dôležité, ochorenie odhaliť čo najskôr, aby sa predišlo ťažkým formám, prípadne jej komplikáciám, ako je rakovina kože,“ hovorí prof. MUDr. Juraj PéčCSc., prednosta dermatovenerologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin.

Hidradenitída je u pacientov zriedka diagnostikovaná správne. Štatistiky odhadujú, že ochorením trpí približne 1 % populácie. Správne a včas je diagnostikovaných iba 19 % pacientov.

Ochorenie sa začína prejavovať po puberte, častejšie postihuje ženy a ľudí, ktorí majú hidradenitídu v rodine. Výskumy ukazujú, že výskyt hidradenitídy má súvislosť s fajčením a obezitou.

Najčastejším faktorom, ktorý znižuje kvalitu života ľudí s hidradenitídou, je bolestivosť a zápach po prasknutí abscesov. Vzhľadom na bolestivosť ochorenia, prítomnosť, rozsah a lokalizáciu hnisavých rán, hidradenitída zaťažuje každodenný život pacientov omnoho viac, ako psoriáza alebo atopický ekzém.

 

Kožné ochorenie vplýva aj na psychiku človeka

Okrem bolestivých fyzických prejavov, ochorenie zasahuje aj sebavedomie a celkové psychické prežívanie pacienta. Pokročilé štádium hidradenitídy zhoršuje možnosti človeka, zaradiť sa do pracovného procesu, resp. užívať si bežné aktivity, ako kúpanie v bazéne, či nosenie ľahkého oblečenia. Ochorenie narúša sexuálny život a spôsobuje traumy, ktoré pacient – z pocitu hanby a menejcennosti – v sebe potláča.

„Každý človek sa snaží starať o svoj zovňajšok a vyzerať čo najlepšie. Ak však človek trpí niektorou z vážnych kožných chorôb, stáva sa stredobodom pozornosti okolia. Kožné ochorenia tak môžu zapríčiniť stavy, ako úzkosť alebo depresiu,“ uzatvára klinická psychologička, PhDr. Linda KatonaPhD., ktorá sa venuje psychickým problémom pacientov s kožnými ochoreniami.

 

Nasledujúca tabuľka poukazuje na najčastejšie psychické problémy, ktoré sa prejavujú u jedincov trpiacich chronickým kožným ochorením:

 

/článok prevzatý z: www.slovenskypacient.sk/

Hidradenitis suppurativa

 

Čo je Hidradenitis suppurativa

Hidradenitis suppurativa (HS) je chronické kožné ochorenie charakterizované prítomnosťou zapálených oblastí, ktoré sa typicky nachádzajú v podpazuší, slabinách, ako aj pod prsníkmi, v oblasti zadku a na vnútornej strane stehien, kde sa koža o seba trie. V týchto zapálených oblastiach sa tvoria bolestivé lézie (poškodenia) vo forme vyrážok a uzlíkov, ktoré zvyčajne vznikajú na miestach, kde sa nachádza určitý typ potných žliaz (známe ako apokrinné žľazy – pachové žľazy viazané výlučne na vlasové folikuly). HS nie je infekčná alebo nákazlivá choroba.1,2 Čítať ďalej

Keď koža volá o pomoc

Ochorenie s komplikovaným názvom Hidradenitis suppurativa (HS) je síce málo známe, avšak o to závažnejšie a progresívnejšie.

 

O akom ochorení hovoríme?

HS je chronické ochorenie charakterizované tvorbou zápalových uzlov, abscesov a fistúl v typických miestach – v podpazuší, slabinách, na zadku, u žien i pod prsníkmi. I keď sa tu tvoria „vredy“ a fistuly s hnisavou sekréciou, ochorenie nie je nákazlivé a nevzniká zo zlej hygieny. Spôsobuje ho vnútorný zápal v miestach vlasových váčkov – folikulov. Podľa klinického nálezu má tri štádia – od tvorby zápalových uzlov, následne cez vznik fistulácií a postupne sa pridáva aj jazvovatenie v postihnutej oblasti. Rozvoj ochorenia i počet postihnutých oblastí je individuálny. Niekedy sú dlhé roky prejavy len v podpazuší, iná oblasť pribudne až po mnohých rokoch, niekedy vôbec. U niektorých pacientov sa roky tvoria „len“ zapálené uzly, u niektorých v priebehu pár mesiacov vznikajú fistuly a ochorenie rýchlo napreduje.

 

Čítať ďalej

Zoznam centier biologickej liečby

Prinášame Vám zoznam centier biologickej liečby

UN Bratislava, Nemocnica Staré Mesto

Dermatovenerologická klinika LF UK

Mickiewiczova 13

prof. MUDr. Mária Šimaljaková, PhD., MHA

 

UN Bratislava

Dermatovenerologická klinika UNB a SZU

Ružinovská 6

MUDr. Mária Žilínková

 

Univerzitná nemocnica Martin

Dermatovenerologická klinika

Kollárova 2

prof. MUDr. Juraj Péč, CSc.

 

FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica

Dermatovenerologická klinika SZU

Nám. L. Svobodu 1

MUDr. Slavomír Urbanček, PhD.

 

Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice

Dermatovenerologická klinika

Trieda SNP 1

MUDr. Tomáš Kampe

 

FNsP J. A. Reimana Prešov

Dermatovenerologické oddelenie

  1. Hollého 14

MUDr. Klára Martinásková, PhD.

 

Fakultná nemocnica Nitra

Dermatovenerologická ambulancia

Špitálska 6

MUDr. Katarína Kovarčíková

 

FNsP Nové Zámky

Dermatovenerologické oddelenie

Slovenská 1

MUDr. Peter Kozub, PhD.

 

FN Trenčín

Dermatovenerologická ambulancia

MUDr. Katarína Novačeková

MUDr. Ivana Sázelová

Biologické a biologicky podobné lieky

 

Niektoré lieky, ako napríklad molekula inzulínu alebo rastový hormón, sa pripravujú pomocou progresívnych biotechnologických postupov a takto vyrobené liečivo sa nazýva biologický liek. Okrem inzulínu sa za biologické lieky považujú napríklad aj viaceré molekuly na liečbu reumatických ochorení, psoriázy alebo rakoviny. Originálny biologický liek sa považuje za liek referenčný* v tejto skupine, a ak sa vyrobí rovnocenná molekula inou farmaceutickou firmou, tak sa tento liek nazýva biologicky podobný liek – biosimilar.

Pri výrobe biologických liekov a biologicky podobných liekov sa uplatňujú všetky poznatky modernej medicíny a laboratórne inovácie posledných rokov. Pri ich výrobe sa v plnej miere aplikuje génové inžinierstvo a biotechnológia, ktoré dokážu ovplyvniť živú bunku iného organizmu tak, aby produkovala, resp. „vyrábala“ požadovanú substanciu – liečivo, ktoré je schopné vysoko špecifického účinku. Najčastejšie sa na produkciu biologických liekov používa pre organizmus známa baktéria Escherichia coli, avšak používajú sa aj zvieracie, či ľudské bunky. Vďaka týmto inovatívnym postupom sa nielen rozšírili možnosti liečby niektorých ochorení, ale hlavne sa znížila cudzorodosť molekúl pre ľudský organizmus, ktoré sa predtým izolovali zo zvierat (napríklad inzulín).

Čítať ďalej

Ichtyóza – čo o nej nevieme?

V tieto horúce letné dni sa nám podarilo odchytiť si MUDr. Tatianu Hurtovú, PhD., M.Sc., dermatovenerológa z Dermatovenerologickej …

Otázky z poradne na tému biologická liečba

V tomto článku sa povenujeme hlbšie téme BIOLOGICKÁ LIEČBA. Biologická liečba je dnes považovaná za trend v medicíne …

DOD v Kúpeľoch Smrdáky (2024)

Príďte aj vy na Deň otvorených dverí – plný zábavy a starostlivosti o Vaše zdravie! Deň otvorených dverí …