Keď koža volá o pomoc

Ochorenie s komplikovaným názvom Hidradenitis suppurativa (HS) je síce málo známe, avšak o to závažnejšie a progresívnejšie.

O akom ochorení hovoríme?

HS je chronické ochorenie charakterizované tvorbou zápalových uzlov, abscesov a fistúl v typických miestach – v podpazuší, slabinách, na zadku, u žien i pod prsníkmi. I keď sa tu tvoria „vredy“ a fistuly s hnisavou sekréciou, ochorenie nie je nákazlivé a nevzniká zo zlej hygieny. Spôsobuje ho vnútorný zápal v miestach vlasových váčkov – folikulov. Podľa klinického nálezu má tri štádia – od tvorby zápalových uzlov, následne cez vznik fistulácií a postupne sa pridáva aj jazvovatenie v postihnutej oblasti. Rozvoj ochorenia i počet postihnutých oblastí je individuálny. Niekedy sú dlhé roky prejavy len v podpazuší, iná oblasť pribudne až po mnohých rokoch, niekedy vôbec. U niektorých pacientov sa roky tvoria „len“ zapálené uzly, u niektorých v priebehu pár mesiacov vznikajú fistuly a ochorenie rýchlo napreduje.

V čom spočíva riziko tohto ochorenia?

Samotný charakter prejavov, tvorba bolestivých uzlov a permanentne tečúcich fistúl, podmieňuje to, čo pacienta primárne trápi najviac – chronická bolesť a obrovská psychosociálna stigmatizácia. Pacienti nemôžu o ochorení hovoriť, nemôžu žiť plnohodnotný život.

Je možné vymedziť rizikovú skupinu, ktorú HS postihuje?

Typický začiatok ochorenia je u mladých dospelých medzi 20. a 30. rokom. Častejšie u žien, i keď je diskutabilné, či to nie je spôsobené väčším váhaním k návšteve lekára, nakoľko muži častejšie prichádzajú v neskorších štádiách a s dlhšou anamnézou samoliečby. Genetické faktory hrajú úlohu pri vzniku ochorenia, preto pokiaľ sa HS vyskytuje v rodine, je šanca ho zdediť. Pre rizikové faktory sú však najvýznamnejšou rizikovou skupinou bezpochybne fajčiari a ľudia s nadváhou.

Výskyt HS je odhadovaný približne v 1 % populácie. Pri tak zriedkavých ochoreniach je kľúčová správna diagnostika. Platí to aj v tomto prípade?

Nemyslím si, že ochorenie je až tak zriedkavé, ako sa zdá. Priemerný čas stanovenia diagnózy u pacientov s hidradenitídou sa udáva až na 7 rokov od prvých príznakov. Mnohí pacienti v prvom a často i druhom štádiu k doktorovi vôbec nejdú, ale mnohí aj áno, avšak sú nesprávne diagnostikovaní, a tým pádom liečení.

Aké zdravotné komplikácie toto ochorenie pacientom spôsobuje?

Primárny je vplyv na psychiku. Máme mnohých pacientov s ťažkou depresiou až s pokusmi o samovraždu. A samozrejme chronická bolesť. V mnohých prípadoch vplyvom chronického zápalu dochádza ku vzniku chudokrvnosti. V miestach, ktoré sú roky postihnuté zápalom, sa môže vyvinúť aj spinocelulárny karcinóm kože.

Kedy spozornieť a vyhľadať pomoc? Pokiaľ sa v podpazuší, v slabinách či na zadku viac ako raz v priebehu 6 mesiacov vytvoril uzol alebo absces, ktorý buď samovoľne zmizol alebo vytiekol, je nutné navštíviť lekára.

Aké sú dnešné dostupné možnosti liečby a vyhliadky pre pacientov?

Konkrétna liečba súvisí so štádiom ochorenia, aj od počtu postihnutých oblastí. Na jednej strane je konzervatívna medikamentózna liečba, na strane druhej liečba chirurgická.

Biologická liečba sa využíva v liečbe mnohých ochorení. Je aj pre pacientov s HS sľubnou nádejou?

Určite áno. Máme pacientov, ktorí pri tejto liečbe majú minimálne, či len príležitostné zápalové prejavy. Treba však podotknúť, že je percento pacientov, u ktorých táto liečba má naopak minimálny, resp. veľmi slabý efekt. Jej úspech spočíva v minimalizovaní zápalových prejavov, pacientovi sa netvoria zápalové uzly a fistuly prestanú tiecť. Pokiaľ sú už však pod kožou prítomné fistuly a jazviaci proces, to biologická a ani žiadna iná liečba nedokáže odstrániť a vtedy nastupuje chirurgické riešenie.

Čo by ste odkázali pacientom?

Nechcem im odkazovať, aby mali nádej, aby boli trpezliví… Skôr by som im chcela sľúbiť, že bude našou snahou, aby mali v budúcnosti možnosť, kde hľadať informácie a že v liečbe sa budeme snažiť, aby sme dosiahli úplné zvládnutie ochorenia.