Kategória: <span>Atopický ekzém</span>

Stres a jeho vplyv na organizmus (2. časť)

V 2. časti edukačného článku sa zameriame na stres vo vzťahu k pacientom s chronickým kožným ochorením. Ako vplýva na pacientov, akým spôsobom sa voči nemu účinne brániť. Dôležité je, aby sme vo vypätých situáciach nezostali sami, ale podelili sa aj o nepríjemné zážitky s druhými!

 

Stres a kožné ochorenia

Už desaťročia sa skúma vplyv stresu aj na vznik a zhoršovanie kožných ochorení i ďalšie súvislosti. Koža a mozog pochádzajú z rovnakého zárodočného listu – ektodermu, preto ľudské telo vníma stres aj prostredníctvom spojenia medzi kožou a mozgom, tzv. „brain-skin connection“. Pod vplyvom stresu bolo spozorované zhoršenie prejavov atopickej dermatitídy.

Stres zhoršuje napr. aj akné. Dochádza k zvýšenej tvorbe mazu s následne výraznejším množením baktérií Propionibacterium acnes a vzniku zápalovej reakcie so zhoršením akné. Stres je tiež známy aj ako „spomaľovač“ hojenia rán. Najviac pozornosti sa v dnešnej dobe venuje vplyvu negatívneho psychologického stresu na psoriázu. Už desiatky rokov je totiž stres známy ako prvokačný faktor psoriázy. Podľa rôznych štúdií 30 až 60% pacientov so psoriázou udáva zhoršenie prejavov psoriázy po strese. U pacientov so psoriázou, ktorí sú stres-senzitívni, bola zistená relatívne hyperkortizolemická  reakcia. Tá sa zrejme podieľa na udržiavaní psoriázy. Môžeme predpokladať, že nedostatočná korelácia sympatiko-adreno-medulárneho systému (hyperaktivita) a osi hypotalamus-hypofýza-nadobrličky (hypoaktivita) môže vyústiť do poruchy imunitných funkcií. Kľúčovým prostredníkom medzi odpoveďou sympatiko-adreno.medulárneho systému a zápalom je zrejme interleukín 6 *.

Stresor aktivuje pri kožných ochoreniach (najmä psoriáze) proces keratinizácie kožných buniek, čo má za následok vznik začervenaných menších či väčších ložísk na koži pokrytých jemne bledými šupinkami. Môže však dôjsť aj k postihnutiu nechtov, ktoré sa prejavuje priehlbinkami a škvrnami a, bohužiaľ, dochádza často aj k postihnutiu kĺbov (a z toho vznikajúca psoriatická artritída), čo má za následok bolesti kĺbov až ich deformity. Tieto a im podobné signály netreba ignorovať, ale treba vyhľadať najbližšiu odbornú pomoc. Najrizikovejšou skupinou sú predovšetkým ľudia s pozitívnou rodinnou anamnézou na psoriázu, pacienti pracujúci v stresovom prostredí, pacienti s nesprávnou životosprávou alebo aj ľudia užívajúci lieky ako napr. antimalarikum, lítium či nesteroidné antiflogistikum**.

Pokusmi na myšiach sa zistila znížená expresia antimikrobiálnych peptidov*** v epiderme po psychologickom strese. Pri strese sa uplatňuje substancia P i neuropeptidy a je znížená aktivita enzýmov, ktoré degradujú neuropeptidy. Stres spúšťa degranuláciu mastocytov**** v koži (závislosť od CRH, neurotenzínu a substancie P). Po strese sa pozoroval vzostup CD8+, CLA+, CD3+, T-lymfocytov, CLA+ NK buniek, ktoré sa uplatňujú aj v patogenéze***** psoriázy. Stres zvyšuje prozápalové cytokíny****** IFN-v, IL-2, znižuje produkciu protizápalového IL-10 a IL-4, čo je taktiež pozorované v patogenéze psoriázy.

 

Ako zvládať stres

Stresové podnety maju v dnešnej civilizovanej spoločnosti veľký význam. Mobilizujú aktivitu, pozornosť, rozhodnosť, cieľové konanie a zvyšujú odolnosť i výkonnosť organizmu. Avšak stresový podnet nesmie byť príliš intenzívny alebo dlhodobý, pretože spôsobuje negatívny stres, s následným zhoršením už existujúcich ochorení alebo vznikom psychosomatických ochorení. Všeobecné odporúčanie na vyvarovanie sa stresových podnetov je však prakticky nemožné a nebolo by ani vhodné. Jedným z možných riešení je tréning – fyzický aj psychický. Pri opakovaní určitej aktivity totiž impulz stráca charakter stresoru a stáva sa rutinou. Príkladom je fyzický tréning športovcov s postupne sa zvyšujúcou záťažou, autogénny tréning a podobne. Stres-senzitívni pacienti, ale aj paciento, ktorí nie sú stres-intenzívni, ale sú vystavení príliš intenzívnemu či dlhodobému stresovémiu podnetu, môžu benefitovať aj zo psychoterapie.

 

Psychoterapia

Psychoterapia je liečba rozhovorom, ktorá sa používa v ľahších a stredne ťažkých prípadoch emočných alebo duševných porúch. Najčastejšie má psychoterapia formu rozhovoru, avšak zahŕňa aj iné formy:

-> arteterapia (umelecké formy napr. kreslenie, modelovanie, maľovanie,…)

-> muzikoterapia (liečenie pomocou zvukových melódií/frekvencií)

-> práca s telom (na telo orientovaná terapia)

-> pohybová terapia (tanec, strečing, joga,…)

 

Ťažké prípady sa liečia kombináciou psychoterapie a liekov. Poznáme viacero druhov (škôl), podľa ktorých terapeuti postupujú. Najčastejšie používanými druhmi psychoterapie sú: psychodynamická (hlbinná), interpersonálna, humanistická, kognitívne-behaviorálna psychoterapia. Niekedy sa kombinujú s relaxačnými metódami ako autogénny tréning, progresívna svalová relaxácia. Využíva sa aj hypnóza. Psychodynamická–hlbinná psychoterapia sa zameriava na odkrývanie nevedomých konfliktov, s ktorými sa klient učí efektívnejšie vysporiadať. Terapeut sa zaujíma o zážitky z minulosti, detstva, ktoré môžu byť príčinou problému. V súčasnosti hlbinne-psychologické smery výraznejšie zahŕňajú do oblasti svojho záujmu aj objektové vzťahy (teda vzťahy s ľuďmi, ktorí majú v živote klienta významné miesto tak v minulosti, ako aj v prítomnosti). Humanistická psychoterapia sa zameriava na aktuálne bytie človeka, jeho život “tu a teraz”, na existenciálne otázky. Interpersonálna terapia sa zameriava na zlepšenie klientových medziľudských vzťahov. Kognitívne-behaviorálna terapia pomáha pacientovi zmeniť spôsob myslenia a nazerania na veci, ak mu jeho zaužívaný prístup škodí, alebo je neefektívny.

 

Veríme, že vás edukačný článok obohatil, sledujte nás, tento rok sme si toho ešte veľa pre vás pripravili :-)

 

 

 

 

Vysvetlivky:

* – Interleukín 6 (IL6) je prozápalový cytokín, ktorý sa vyznačuje rôznymi funkciami. Vykazuje aktivity v B-bunkách a T-bunkách a jeho produkcia je vyvolaná pri náhlych zápalových procesoch, ktoré sú spojené s popáleninami, vírusovými a bakteriálnymi meningitídami, ťažkými sepsami vyvolanými gram-negatívnymi baktériami, infekciami a polytraumami.

** -Nesteroidné antiflogistiká alebo nesteroidné protizápalové látky (skratka NSA, NSAID) sú látky s analgetickými, antipyretickými a protizápalovými účinkami – znižujú bolesť, horúčku a zápal.

*** -Peptid je organická chemická zlúčenina, ktorá vzniká zlúčením viacerých aminokyselín.

****  -Mastocyt (žírna bunka) je bunka, ktorá sa nachádza v rôznych tkanivách, najmä v koži a tráviacom trakte. Tieto bunky obsahujú zrnité vrecká, v ktorých je histamín a heparín. Mastocyty sú schopné uvoľniť za určitých okolností svoj obsah. Heparín je zodpovedný za zrážanie krvi a histamín za alergickú reakciu.

***** – Patogenéza má dva významy. V prvom rade se jedná o náuku o rozvoji chorobných zmien pri ochorení a v druhom rade sa jedná o pojem označujúci práve rozvoj chorobných zmien.

****** -Cytokíny sú molekuly, ktoré prenášajú dôležitú informáciu medzi bunkami a majú vplyv na reguláciu rastu, delenie bunky, diferenciáciu, zápal a obranyschopnosť.  Zároveň sú základnými regulátormi imunitného systému.

 

 

 

<><><><><><><><><><><><><><><><>

Autor článku: MUDr. Alena Korenčíková

Editor článku: Michal Buljak

Stres a jeho vplyv na organizmus (1. časť)

V dnešnej hektickej dobe, keď sa každý z nás ponáhľa (do práce, za rodinou, na nákupy,…) či pôsobia na nás rôzne tlaky z okolia, je slovo STRES pomerne často skloňované slovo. V nasledujúcich riadkoch vám priblížime v dvojdielnom článku pojem stres, jeho vznik, pôsobenie na človeka a aj vplyv stresu na kožné ochorenia pacientov. V prvej časti tohto edukačného článku sa vám posnažíme vysvetliť pôvod slova, objavovanie jeho pôvodu a jeho negatívny vplyv na orgnizmus.

 

Pojem stres

Pojem stres zaviedol v 30-tych rokoch 20. storočia kanadský lekár pôvodom z Komárna – Hans (János) Selye. Charakterizoval ho ako nešpecifickú, stereotypnú odpoveď organizmu na záťaž. Tento stresový podnet označil pojmom stresor. Stres teda nie je záťaž pôsobiaca na organizmus, ale reakcia organizmu na túto záťaž (na stresor). Stresormi môžu byť faktory:

  • fyzikálne – napr. chlad, hluk, horúčavy
  • chemické – napr. toxické laýtky, splodiny metabolizmu
  • špecifické – úmyselne vyvolané (napr. pri adrenalínových športoch)
  • bolesť
  • nadbytok/nedostatok informácií

Následkom pôsobenia stresora dochádza k mobilizácii systému ochranných a reparačných pochodov za účelom prežitia záťažovej situácie.

 

Štádia stresu

V prvom – alarmovanom – štádiu sa najskôr aktivuje sympatiko-adreno-medulárny systém (adrenalín a noradrenalín). Dochádza k zvýšeniu krvného tlaku i pulzu a zvyšuje sa aj sila srdcového sťahu. Cievy v koži a tráviacej sústave sa zúžia, aby sa krv presunula k najdôležitejším orgánom – mozgu a srdcu. Zároveň aj k svalom, aby organizmus mohol reagovať na stresor pohybom – útokom alebo útekom.  Takisto sa zvyšuje aj zrážanlivosť krvi, aby sa v prípade poranenia (napr. v boji) krvácanie zastavilo čo najskôr. Uvoľnuje sa aj hormón aldosterón, ktorý zvyšuje spätné vstrebávanie sodíka a následne aj vody v obličkách, aby sa zachoval potrebný objem telesných tekutín. Antisiuretický harmón tiež zvyšuje spätné vstrebávanie vody v obličkách a pôsobí vazopresoricky – tzn. zúžením ciev sa zvyšuje tlak krvi.

V druhom štádiu sa aktivuje os hypotalamus-hypofýza-nadobličky. Jej účinok nastupuje až po desiatkach minút od začiaku pôsobenia stresora, ale na rozdiel od adrenalínu a noradrenalínu je dlhodobejší. Výsledným produktom je hormón kortizol. Ten zabezpečuje energiu pre srdce a mozog, zvyšuje vazopresorický účinok adrenalínu a noradrenalínu. Ak by sa totiž kortizol nevyplavil, organizmus by neprežil, pretože pod vplyvom adrenalínu by sa srdce zastavilo vo fáze sťahu (systole). Týmto sa dá vysvetliť aj náhla smrť človeka, známa v niektorých krajinách po urieknutí miestnym šamanom.

V druhom štádiu – rezistenčnom – sa organizmus na daný stresor buď adaptuje alebo neadaptuje. Ak sa adaptuje hovoríme o pozitívnom strese, ktorý označujeme pojmom eustres. Ten napokon zvyšuje odolnosť a výkonnosť organizmus.

V iných prípadoch sa však organizmus na daný stresor adaptovať nedokáže. To vzniká napríklad po pôsobení príliš intezívneho stresoru alebo ak stresový podnet pôsobí príliš dlho – prípadne sa často opakuje. Vtedy hovoríme o negatívnom strese. Používa sa aj výraz distres. Tento potom následne prechádza do tretieho štádia – štádia vyčerpania – môže byť príčinou psychosomatických ochorení.

 

Stres ako civilizačné ochorenie

Stresová reakcia sa formovala milióny rokov ako reakcia útoku alebo úteku. V našom civilizovanom svete sa však duchovný i materiálny svet menil postupne nielen v priebehu tisícročí, ale často sa dramaticky mení aj v priebehu jednej či dvoch generácií. Na väčšinu stresových podnetov preto už človek neodpovedá útotok alebo útekom. V takejto situácii „ani útok ani útek“ sa organizmus stáva zraniteľnejším voči vyplaveniu hormónov, ktoré môžu za vznik arteriálnej hypertenzie, aterosklerózy, infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody, ischemickej choroby dolných končatín, sexuálnych porúch, neurózy a ďalších ochorení. Tieto ochorenia nazávame civilizačnými ochoreniami alebo aj ochoreniami z nevydarenej adaptácie. Na ich vzniku sa podieľa nielen samotný stresor, ale aj schopnosť reagovania mozgovej kôry na daný stresor z hľadiska jej základných procesov – podráženia a útlmu. Taký človek, u ktorého sú tieto 2 procesy intenzívne, schopné rýchlo sa striedať a zároveň sú v rovnováhe, sa vie stresový podnet relatívne rýchlo adaptovať. Ak je však u určitého jedinca porucha sily, striedania alebo rovnováhy týchto procesov, vznikajú u neho relatívne často neurózy. Mozgová kôra u pacienta s neurózou reaguje premrštene (stresovo) aj na impulzy bežnej kvality a intenzity. Takýto jedinec je potom predisponovaný na vznik psychosomatických ochorení.

 

V ďalšom pokračovaní článku si povieme o vplyve stresu na kožné ochorenia. Ďakujeme za Vašu dôveru!

 

 

<><><><><><><><><><><><><><><><><>

Autor článku: MUDr. Alena Korenčíková

Editor článku: Michal Buljak

Duševný dopad ochorenia atopická dermatitída

Atopický ekzém ovláda každodenný život pacienta a jeho celkovú pohodu. Mať dieťa s atopickým ekzémom je pre rodičov náročné. Podporná starostlivosť zo strany rodičov a dermatológov umožňuje deťom žijúcim s atopickým ekzémom prežívať šťastné chvíle. Atopický ekzém nie je len onemocnenie kože; často spôsobuje aj vznik pridružených psychických ochorení, o ktorých si môžete prečítať v nasledujúcom prehľade:

 

 

11 otázok a odpovedí o biologických liekoch

Predpísali vám biologické lieky? V tomto článku sa dozviete, čo sú to biologické a biologicky podobné lieky, na čo sa využívajú a čo môžete čakať v prípade, ak by ste zmenili liek.

 

 1. Čo je to biologický liek?

Pri biologickom lieku sa účinná látka vyrába zo živého organizmu. Môžu to byť rôzne druhy baktérií, ako aj živočíšne alebo ľudské bunky. Niektoré z týchto účinných látok sa v tele prirodzene vyskytujú, napríklad účinné látky vyrobené z plazmy (zložka krvi), rastové hormóny alebo inzulín. Biologická liečba je jednou z najväčších inovácií v súčasnej medicíne.

 2. Kedy vám môžu predpísať biologické lieky?

Lekár vám ich predpíše na liečbu rôznych ochorení, napr. pri nedostatku hormónov (inzulínu pri cukrovke), pri autoimunitných chorobách (kde telo rozpoznáva vlastné bunky alebo látky ako cudzie), pri rakovine, pri dedičných poruchách krvnej zrážanlivosti (hemofílie), pri skleróze multiplex alebo niektorých ochoreniach látkovej výmeny (Pompeho či Fabryho choroba).

V kožnom lekárstve mám k dispozícii biologickú pre liečbu pre pacientov s vážnymi formami psoriázy, atopickej dermatitídy a hidradenitídy. Donedávna bola možnosť predpisovania biologickej liečby povolená len pre niekoľko málo pracovísk na Slovensku – tzv. centrá pre biologickú liečbu a tým pádom bola liečba nedostupná pre pacientov, ktorí neboli schopní pravidelne dochádzať do niektorého z týchto centier. Toto sa však postupne mení – biologická liečba sa stáva čoraz viac dostupnejšou pre obyčajných pacientov.

Biologické lieky sa používajú na liečbu pacientov s dlhodobými ochoreniami či na liečbu vážnych ochorení, ktoré boli doteraz neliečiteľné. Vývoj sa nezastavuje, objavujú sa nové biologické lieky na liečbu iných ochorení. Často sú podávané injekčne alebo prostredníctvom infúzie.

 3. Čo je to biosimilárny liek?

Biosimilárny liek (t.j. biologicky podobný liek, niekedy nazývaný aj biosimilár), je biologický liek, ktorý sa veľmi podobá na originálny liek. Similar v angličtine znamená podobný. Keď je pôvodný biologický liek na trhu už niekoľko rokov, iní výrobcovia ho môžu „odkopírovať“. Keďže sa biologické lieky vyrábajú zo živých organizmov, nikdy nie sú úplne rovnaké. Rozdiely medzi biosimilárnym a originálnym liekom sú veľmi malé a vyskytujú sa aj pri jednotlivých šaržiach originálneho biologického lieku. Účinnosť a bezpečnosť biosimilárnych liekov sa však vždy zhoduje s originálnym biologickým liekom, tiež nazývaným referenčným liekom. Biosimilárny liek teda funguje rovnako dobre ako referenčný liek.

Biologické aj biosimilárne lieky sa registrujú v Európskej liekovej agentúre. Prvý biosimilárny liek bol registrovaný v roku 2006. Všetkyv lieky sú starostlivo monitorované a doteraz neboli zaznamenané žiadne relevantné rozdiely v účinnosti, kvalite či hlásení nežiaducich účinkov medzi originálnymi a biosimilárnymi liekmi.

 4. Môžem biosimilárny liek bezpečne užívať?

Áno. Lekár môže biosimilárny liek predpísať, iba ak sú jeho účinnosť a bezpečnosť totožné s originálom. Predtým, ako sa biosimilárny liek dostane na európsky trh, prebehne dôkladná analýza možných rozdielov s originálnym biologickým liekom a vplyv týchto rozdielov na jeho účinnosť a bezpečnosť. Popis všetkých štúdií a hodnotení je zverejnený v hodnotiacej správe. Správy v anglickom jazyku nájdete v databáze liekov na stránke Európskej liekovej agentúry (EMA) https://www.ema. europa.eu/en/medicines.

 5. Môžem prejsť z originálneho biologického lieku na biosimilárny liek?

Áno. O prechode z originálneho biologického lieku na biosimilárny liek rozhodne ošetrujúci lekár. Trend v Európskej únii naznačuje, že takýto prechod je čoraz bežnejší. Na Slovensku zatiaľ nie sú jednotné odporúčania týkajúce sa postupu zámeny lieku. Štátny ústav pre kontrolu liečiv garantuje, že biologicky podobné lieky spĺňajú také isté nároky na kvalitu, bezpečnosť a účinnosť ako ich referenčné lieky. Podľa doterajších zdrojov výskum a klinická prax potvrdzujú, že prechod z originálneho lieku na biosimilárny liek, respektíve naopak, je bezpečný a nevediek zhoršeniu liečby.

 6. Aká je výhoda biosimilárnych liekov?

Vývoj biologických liekov je časovo a finančne náročný, čo sa odráža na ich cene – biologické lieky sa radia k najdrahším možnostiam liečby.
Biologická liečba je preto spravidla dostupná len pre úzku skupinu pacientov. Biosimilárne lieky sú lacnejšie než originálne biologické lieky, keďže ich vývoj vychádza z vedeckých poznatkov referenčného lieku. Prispievajú tak ku zlacneniu a sprístupneniu zdravotnej starostlivosti. V žiadnom prípade to však neznamená, že sú menej kvalitné či bezpečné ako originálne biologické lieky.

 7. Čo robiť, ak spozorujem veďlajšie účinky?

Skontaktujte sa so svojím ošetrujúcim lekárom. Ten sa s vami dohodne na ďalšom postupe a liečbe. Vedľajšie (nežiaduce) účinky si vždy zaznamenajte spolu s názvom a číslom šarže konkrétneho lieku. Číslo šarže – batch number alebo lot number – sa nachádza na obale. Ak vám liek podajú v nemocnici, predpisujúci lekár má k tomuto údaju prístup.

Zaznamenané vedľajšie účinky môžete tiež sami nahlásiť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (www.sukl.sk). Štátny ústav skúma vedľajšie účinky a v prípade potreby podnikne primerané opatrenia. Nežiaduce účinky môžete hlásiť aj e-mailom na neziaduce.ucinky@sukl.sk, prípadne telefonicky na + 421 2 507 01 206. Online formulár na nahlásenie nežiadúcich účinkov nájdete tu: eSKadra (sukl.sk).

 8. Užívam viacero liekov. Môžem ich kombinovať s biologickými?

Poraďte sa so svojím lekárom a/alebo lekárnikom o kombinovaní vášho (biologického) lieku s ostatnými liekmi. Myslite pritom aj na lieky, ktoré si v lekárni kupujete bez receptu.

 9. Môžem biologické lieky užívať, aj keď som tehotná alebo sa snažím otehotnieť?

Tieto informácie nájdete písomnej informácii pre používateľa. Informácia o tom, či je liek vhodný aj pre tehotné ženy alebo ženy, ktoré sa
snažia otehotnieť, je vždy rovnaká pre biosimilárny liek a originálny biologický liek. Užívanie liekov v tehotenstve alebo ak sa snažíte otehotnieť vždy konzultujte so svojím lekárom.

10. Môžem z jedného lieku prejsť na iný?

Áno. O tejto zmene rozhodne lekár. Je dôležité, aby vás lekár o možnej zmene lieku dostatočne informoval. Ak potrebujete dodatočné informácie o lieku, môžete sa obrátiť tiež na lekárnika či priamo na Štátny ústav pre kontrolu liečiv.
Každá zmena môže u pacientov spôsobiť úzkosť, či nepohodlie. Preto je dôležité dôkladné oboznámenie, poradenstvo a dohoda medzi pacientom, lekárom a lekárnikom.

11. Bude môj biologický liek plne hradený?

To, či je váš biologický liek plne alebo čiastočne hradený, záleží od toho, či je zaradený do zoznamu liekov, ktoré sa preplácajú na základe zdravotného poistenia (tzv. kategorizačný zoznam – nájdete tu: Kategorizácia liekov – ADC.sk). V tejto záležitosti sa informujte u svojho lekára alebo lekárnika, alebo kontaktujte svoju zdravotnú poisťovňu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

————————————–

Informačná brožúra od ŠÚKL

Názov publikácie: Odpovede na otázky o biologických liekoch

Dátum vydania: apríl 2019

Publikácia vyšla s podporou Holandskej liekovej agentúry CBG

Atopický ekzém nie je „strašiak“

Podelíme sa s vami o veľmi peknú myšlienku: „Človek sa cíti slobodný, keď je zdravý„. Dobrý zdravotný stav predstavuje naše najväčšie bohatstvo. Každá choroba človeka prekvapí, keď ho nájde nepripraveného. Navyše ochorenie môže znamenať celoživotnú traumu, ak je viditeľné navonok.

 

Chronické kožné ochorenie – atopická dermatitída – má aj svoju neviditeľnú stránku. Ochorenie je spojené so začervenaním pokožky, svrbením, mokvaním a častým návratom prejavov. Hoci nie je nákazlivé, verejnosť nezriedka podlieha dezinformáciám, že predsa len je… Je úplne bežné, že zdravý človek nepodá ruku niekomu, kto má na pohľad „nepeknú“ pokožku. Atopická dermatitída patrí medzi chronické kožné onemocnenia, ktoré sú neprenosné – ešte nikdy sa nikto nenakazil obyčajným dotykom s takto postihnutým človekom. Ľudia by si mali uvedomiť, že ekzematik má veľakrát znížené sebavedomie. Proces uzdravovania pritom možno efektívne ovplyvniť nielen medicínskom terapiou (starostlivosťou o pokožku, kúpeľami, upravenou životosprávou), ale aj pôsobením na sociálne a psychické faktory. Chronickým pacientom je potrebné pomôcť, aby porozumeli svojej chorobe, vyrovnali sa s ňou a naučili sa s ňou žiť. To sa však nepodarí, ak nedokážeme zmierňovať sociálne dôsledky kožného ochorenia alebo sa na týchto ľudí budeme pozerať cez prsty.

 

V ťažkých životných situáciách je nápomocný sociálny pracovník, ktorý pomáha pacientovi zorientovať sa v spletitej sociálnej pomoci štátu. To však obvykle nestačí. Práve v tomto prípade zohrávajú dôležitú úlohu svojpomocné skupiny, združenia či spolky – tzv. tretí sektor.

 

Na Slovensku máme pestrú škálu pacientskych organizácií, je ich vyše dvesto. Keď však hovoríme o atopickej dermatitíde, spomeňme predovšetkým Spoločnosť psoriatikov a atopikov SR a OZ Bodkáčik. Členskú základňu Spoločnosti psoriatkov a atopikov SR tvoria hlavne dospelí. Členovia OZ Bodkáčika sú zas mladí ľudia otvorení novým komunikačným cestám. Členovia oboch združení žijú klubovým životom, pravidelne sa stretávajú, športujú, diskutujú na rôzne témy alebo len spolu trávia čas pri káve. Dávajú si proste navzájom pocit, že sú pre druhých dôležití.

 

Ako predsedníčka klubu vo Svidníku, aj ako členka celoslovenskej Spoločnosti psoriatikov a atopikov SR môžem povedať, že vždy vítame, keď sa zvyšuje informovanosť verejnosti o pacientskych organizáciách. Každá z pacientskych organizácií vyvíja aktivity, edukačné cykly alebo voľnočasové aktivity zamerané pre chronicky chorých kožných pacientov. Na webových stránkach nášho združenia síce nájdete veľa užitočných článkov, rád a informácií, no najdôležitejší je osobný kontakt. Radi príjmeme medzi seba každého nového človeka, ktorý už pochopil, že sú aj dôležitejšie veci ako dokonalá pokožka. Možno hľadáme práve vás – dáte nám o sebe vedieť?

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

………………………

Článok vznikol v spolupráci s SPaA SR

hlavný autor článku: PhDr. Renáta Rusinková

úprava textu a štylizácia: Ing. Michal Buljak

 

Atopický ekzém a jeho nástrahy

Týmto článkom chceme osloviť aj našich atopických priaznivcov. Atopický ekzém (atopická dermatitída) je asi najrozšírenejším chronickým zápalovým neinfekčným chorením. Postihuje približne 10-30% detí, v dospelom veku postihuje asi 2-10% jedincov. Toto číslo však bohužiaľ medziročne stúpa. Väčšinou začína v prvých mesiacoch a rokoch života a približne u pätiny pacientov prechádza aj do dospelosti. Vo všeobecnosti môže ekzém vzniknúť v ktoromkoľvek veku, avšak v dospelosti vzniká len zriedkavo. Aj v miestach bez klinických prejavov ekzému je koža postihnutá klinicky neviditeľným (mikroskopickým) zápalom. Základným faktorom, ktorý vedie k vysúšaniu kože (dehydratácie kože) je porušená ochranná bariérová funkcia kože, ktorá môže byť daná geneticky.

 

Majte na pamäti, že toto kožné zápalové onemocnenie môže pri zhoršení stavu spôsobovať ďalšie zdravotné komplikácie – taktiež ovplyvňuje duševné zdravie jedinca. Atopický ekzém je pre pacientov a ich rodiny neuveriteľne náročný a významne ovplyvňuje ich každodenný život. Toto onemocnenie môže zásadným spôsobom poznamenať zdravotný stav a celkovú pohodu človeka. Atopický ekzém nie je len ochorenie kože, ale často spôsobuje aj stavy úzkosti, depresie a vznik ďalších chronických ochorení. Starostlivosť o toto ochorenie nepredstavuje len fyzickú a duševnú záťaž, ale taktiež finančnú – nie každá rodina si môže dovoliť nákladnú starostlivosť o svoju pokožku (o pokožku svojho dieťaťa).

 

Pre zlepšenie edukatívnosti ohľadom tohto ochorenia, vám prinášame prehľad najčastejších mýtov a ich odpovedí na ne:


 

K lepšej propagácii a zviditeľneniu tohto ochorenia prispieva aj existencia Svetového dňa atopického ekzému – 14.septembra (aj tohto roka). V tento deň sa pacienti snažia zvyšovať povedomie, šíriť informácie o atopickom ekzéme a spájať takto ľudí s podobným problémom. Pacientske organizácie minimálne v tento deň sa  snažia vyzdieľať svoje skúsenosti a aspirácie do budúcnosti a iniciujú kroky, ktoré povedú k zlepšeniu životov ľudí tohto ochorenia po celom svete.

Zhoršenie atopického ekzému počas zimného obdobia

Človek s ekzémom má množstvo zmien v stavbe a v biochemických pochodoch v koži. Preto koža reaguje aj na bežné podnety, ktoré prichádzajú z vonkajšieho prostredia, ale aj vnútorného prostredia tela, zvláštnym, mimoriadnym, nezvyčajným spôsobom. Býva to začervenanie, opuch, mokvanie, drobné pupienky, ale predovšetkým záchvatové svrbenie. Práve nevyvážene reagujúci imunitný systém podporuje prechod škodlivín cez sliznice a pokožku takto chorého človeka.

 

Prečo sa atopický ekzém v zime zhoršuje?

Koža väčšiny pacientov s atopickým ekzémom je suchá, chýba jej schopnosť zadržiavať vodu a ľahko sa v nej vytvoria jemné trhlinky. Je to preto, že pokožka medzi jednotlivými rohovými bunkami obsahuje menej tuku, ktorý nazývame ceramidy. Môžeme si ich predstaviť ako maltu medzi tehlami v stenách domu. Tvorba ceramidov v zimnom období klesá o 30 %, pokožka je preto suchšia s drobnými prasklinkami.

Bývame v prekúrených miestnostiach so suchým vzduchom, mrazivý vzduch vonku je tiež suchý a pripravuje pokožku o ďalšiu vodu. Prudké prechody z tepla do chladného prostredia a naopak koži s ekzémom neprospievajú.

Zapotenie v teplom prostredí, kde je dieťa dlhšiu dobu a je viac oblečené (čakáreň u lekára, nákupné centrá, dopravné prostriedky), je častou príčinou svrbenia a začervenania pokožky s vyrážkou. Neprimerané a nadbytočné obliekanie dieťaťa pri prechádzke, keď dieťa veľa behá, alebo v kočíku do spiaceho vaku, je tiež nevhodné. Podobne robia chyby aj rodičia, ktorí dieťa viac „nabalia“ na lyžovanie a ďalšie zimné pohybové aktivity, pri ktorých sa deti ešte viac zapotia.

 

Zhoršenie ekzému nie je len zo zimy

Bežné vírusové infekcie (nádcha, kašeľ, ovčie kiahne) malé deti sprevádzajú celú zimu a vedú k výrazným výkyvom k horšiemu v priebehu ekzému. To ťažko ovplyvníme, ale je vhodné sa vyhýbať aspoň návštevám v rodinách, kde je iné choré dieťa, a v chrípkovej epidémii i veľkým akciám pre deti usporadúvaných vo veľkých sálach (kiná, divadlá). Nie je vhodný ani pobyt v obľúbených detských herniach, napríklad vo veľkých nákupných centrách.

Na prudké sezónne a klimatické zmeny koža reaguje zhoršením ochorenia; reaguje na významný pokles i zvýšenie nielen okolitej teploty, ale i atmosferického tlaku. Neodporúčame preto ani zimný pobyt pri mori v exotických oblastiach. Riziko zhoršenia je nielen pri dlhom lete klimatizovaným lietadlom s presušením kože, ale hrozí aj nakazenie od spolucestujúcich kvapôčkovou infekciou. Prudká zmena zo zimy do veľkých horúčav a pri spiatočnej ceste naopak je navyše záťaž nielen pre chorú a „inú“ atopickú pokožku, ale aj pre celý imunitný systém hlavne u dojčiat a batoliat, ktorých obranyschopnosť ešte nie je úplne vyvinutá.

 

Špeciálne prejavy ekzému v zime

V zimnom období sa najviac objavujú niektoré zvláštne typy atopického ekzému. Je to predovšetkým „vyrážka z oblizovania“. Vplyvom nízkej teploty je suchá nielen pokožka, ale aj pery, ktoré rodičia často zabúdajú ošetrovať. Preto si ich batoľatá a deti často oblizujú a zvlhčujú slinami, ktoré pery a okolitú pokožku dráždia, alebo si pery hryzú. Vzniknutá vyrážka sa potom šíri i do okolia úst.

Ďalším príkladom je „zimná noha“. Vplyvom dlhého nosenia uzavretej obuvi a spotených nôh sa objavuje najprv olupovanie a začervenanie brušiek palcov, potom ostatných prstov na nohe a následne začervenanie, olupovanie a popraskanie kože prednej štvrtiny chodidla.

Často sa zhoršuje aj ekzém na rukách, ktorý je v zime najviac vystavený extrémnym zmenám teploty. Navyše si deti ruky pri umývaní zle utierajú. Vlhká pokožka sa vysušuje a vznikajú v nej drobné trhliny. Situáciu zhoršuje aj zlý výber rukavíc alebo to, že dieťa rukavice úplne odmieta nosiť.

 

Ako zvládnuť atopický ekzém v zime?

  • Pretože je pokožka v zimnom období suchšia, dieťa častejšie natierajte a zvoľte radšej mastnejšie krémy, masti alebo balzamy. Nezabudnite ošetrovať aj pery, vhodné sú špeciálne tyčinky a balzamy na pery. Premazávajúce prostriedky vytvoria tenkú vrstvu na povrchu pokožky, „chytia do pasce“ vodu pod nimi a nedovolia jej z kože uniknúť.
  • Zvláštnu pozornosť venujte rukám: je nutné ich po každom umytí dobre vysušiť a následne vždy ošetriť mastnejším krémom.
  • Rovnako aj tvár potrebuje väčšiu pozornosť: do mrazu a vetra zvoľte na ošetrenie masti, ktoré neobsahujú vodu alebo sú špeciálne určené na ošetrenie v zimnom období. Deti s ekzémom sú náchylnejšie na omrznutie. Pri zimnom pobyte na horách, aj vtedy, keď nie je úplne jasná obloha, treba používať na ochranu pred slnkom krémy s UV filtrami. Týmto krémom ošetríme tvár dieťaťa, a keď sa „opaľovací“ krém vstrebe do pokožky dieťaťa (nie skôr ako za 5 minút), ako druhú vrstvu použijeme ochranný krém do mrazu.
  • Obliekajte dieťa tak, aby sa nepotilo. Je nutné prihliadať na jeho aktívny pohyb vonku. Vyvarujte sa pohybu dieťaťa v teplom odeve a uzavretej zateplenej obuvi v teplom prostredí. Vyberajte čiapky a rukavice tak, aby mali vnútorný povrch hladký alebo boli podšité hladkou bavlnou. Na krk vyberte namiesto šálu radšej hladký nákrčník. Nevhodné sú na zimné oblečenie aj lemy z umelej kožušiny. Ak bábätko spí vonku v kočíku, je potrebné podložiť spací vak hladkým materiálom, aby sa pokožka tváre a rúk nedotýkala ničoho „chlpatého“.
  • Počas chrípkovej epidémie nie je vhodné chodiť s dieťaťom tam, kde má kontakt s väčším množstvom detí, a je tam väčšie riziko získať i obyčajnú nádchu a kašeľ. Každá vírusová infekcia zhorší priebeh ekzému.
  • V zimnom období je pre dieťa s ekzémom vhodnejší pobyt na horách ako v exotickej oblasti pri mori. Striedanie klimatických pásiem, teploty ovzdušia a dlhé lety často ochorenie ešte zhoršia.

 

 

 

 

 

 

———————————————————-

Autor článku: MUDr. Štěpánka Čapková

Upravené a prevzaté z: www.pravdyoatopii.sk

Atopický ekzém u bábätiek a malých detí – čo môže urobiť rodič?

Atopický ekzém je zápalové ochorenie kože, ktoré sa môže objaviť už v prvých mesiacoch života dieťaťa.

Ide síce o neinfekčné, ale veľmi nepríjemné ochorenie, negatívne ovplyvňujúce život dieťaťa, matky a celej rodiny.

Pokožka postihnutá atopickým ekzémom vyžaduje osobitnú starostlivosť. Správne ošetrovanie sa riadi presnými pravidlami. Ak ich budeme dodržiavať, významne zmiernime svrbenie, upokojíme zápal a zrenovujeme zahojenú pokožku.

 

Diagnostika atopického ekzému

Diagnostika atopického ekzému patrí do rúk odborných lekárov – dermatológa a alergológa. Po tom, ako sa na pokožke malého dieťaťa objavia prvé zápalové procesy, je potrebné navštíviť skúseného lekára.

Domáca diagnostika nie je vhodná, pretože atopický ekzém sa podobá na rôzne kožné ochorenia. Laik si ho najčastejšie pomýli s kvasinkovou infekciou, a naopak – to, čo na prvý pohľad vyzerá ako kvasinková infekcia, môže byť v skutočnosti atopický ekzém. Situáciu často sťažuje aj to, keď je atopický ekzém sekundárne infikovaný kvasinkou.

 

Príčiny a faktory, ktoré spúšťajú alebo zhoršujú atopický ekzém

Príčin atopického ekzému môže byť viac, do úvahy pripadajú aj ich rôzne kombinácie. Niektoré príčiny sa dajú odstrániť (napr. diétnymi opatreniami), iné aspoň redukovať (roztoče).

  • Dedičná záťaž – atopikmi či alergikmi sú rodičia, jeden rodič, alebo starší súrodenec.
  • Potravinová alergia – u malých detí do 3 rokov je to jedna z najčastejších príčin vzniku ekzému.
  • Kontaktná alergia – napr. na kovy, oblečenie tmavých alebo žiarivých farieb.
  • Chemické látky – v kozmetických prípravkoch, čistiacich prostriedkoch, pracích práškoch atď.
  • Inhalačná alergia – v predškolskom veku sa môže rozvinúť (popri neliečenej potravinovej alergii) aj alergia na roztoče, pele a pod.
  • Oslabená bariérová funkcia kože – pokožka detí je jemnejšia a tenšia, než pokožka dospelých, a preto citlivejšie reaguje na vonkajšie podnety.

 

Ako obmedziť (odstrániť) spúšťače ochorenia?

Kožný lekár obvykle rieši až jasne diagnostikovaný atopický ekzém. Pomôcť svojmu dieťaťu pritom môžete aj vy, ak ste dostatočne vnímaví a dôslední. Ponúkame vám zopár rád a odporúčaní, ktoré by mal zvládnuť každý.

Dedičná záťaž

Výskyt alergií v rodine je dôvodom k opatrnosti pri zavádzaní nových príkrmov. Každá potravina musí byť zavádzaná jednotlivo a počas niekoľkých dní, aby sme vedeli identifikovať prípadnú nežiaducu reakciu.

 

Potravinová alergia

U detí do 3 rokov je atopický ekzém väčšinou prejavom potravinovej alergie. Diagnostika potravinovej alergie je pomerne náročná, pretože krvné testy nie sú dostatočne validné – nepotvrdzujú alergiu na 100 %.

Potravinovú alergiu najskôr odhalí rodič. On trávi s dieťaťom väčšinu času, a môže si tak všímať kožné zmeny po skonzumovaní tej-ktorej potraviny.

Na sledovanie kožných zmien po zjedení rôznych druhov potravy je najlepší diétny denník, do ktorého rodič zapisuje okamžité alebo oneskorené reakcie na potraviny. Je to náročný a zdĺhavý proces, na konci ktorého však budete mať zoznam „škodlivých“ potravín.

O niečo jednoduchšie je hľadanie alergénov u detí, ktoré práve prechádzajú na tuhú stravu, a teda ich jedálniček je skromnejší. Testujte každý druh potraviny (suroviny) osobitne, počas niekoľkých dní (až 4 – 5), a pozorne si všímajte prípadné kožné reakcie. Zhoršil, alebo sa objavil ekzém po konzumácii kravského mlieka? Ak áno, dočasne ho dieťaťu nedávajte.

Po niekoľkých mesiacoch, keď sa pokožka upokojí, môžete dieťaťu podať malé množstvo kravského mlieka (čajová lyžička) a pozorne sledovať prípadné zmeny. Ak nenastanú, môže dieťa mlieko konzumovať.

 

K najčastejším alergénom patrí/patria:

  • kravské mlieko a výrobky z neho
  • vajíčka
  • sója
  • orechy
  • ovocie (napr. jahody)
  • zelenina (napr. mrkva)
  • obilniny (napr. pšenica)

 

Kontaktná alergia

Pozorne si všímajte, či lokálne podráždenie kože nespôsobujú predmety, ktoré sa akokoľvek dotýkajú pokožky – kovové časti odevov, náušnice a pod. Oblečenie musí byť z bavlny, lebo je nedráždivá.

Vždy myslite aj na chemické látky, ktoré sa používajú pri farbení odevov v textilnom priemysle. Vyberajte skôr svetlé farby. Najmä tmavé farbivá môžu obsahovať ťažké kovy a iné dráždivé chemikálie, ktoré sa z textilu nedajú odstrániť ani opakovaným praním.

 

Chemické látky v kozmetike a v domácnosti

V kozmetike, v čistiacich prostriedkoch, v pracích práškoch, či v aviváži, je veľké množstvo dráždivých (a potenciálne dráždivých) chemických látok. Obmedzte ich používanie na minimum. Vyhýbajte sa predovšetkým parfumovanej kozmetike.

Vyberajte jemné pracie prostriedky, ktoré z prádla odstránite dvojitým plákaním. Podlahy, na ktorých sa dieťa hrá, umývajte iba teplou vodou, bez agresívnych čistiacich prípravkov. Hračky čistite v jemnom mydlovom roztoku, potom ich dôkladne opláchnite.

 

Inhalačná alergia

Priestory, v ktorých sa zdržuje dieťa, udržujte čisté. Zamerajte sa predovšetkým na mechanické odstránenie prachu: vysávajte matrace, plochy, podlahu, nábytok, posteľné rámy utierajte vlhkou handrou (bez použitia dezinfekčných prostriedkov). Paplóny a vankúše musia byť antialergické, teda vyrobené z materiálov, ktoré umožňujú pranie.

 

Bariérová funkcia kože

Ľudská pokožka je pred škodlivinami, alergénmi a nežiaducim vysychaním chránená jemným filmom, zloženým z lipidov a vody. Malé deti, približne do 2. roka života, ho majú prirodzene oslabený: zatiaľ svoju úlohu neplní dostatočne. Je to fyziologický stav, a tak musíme detskej pokožke umožniť, aby si tento film vytvorila.

 

Čo škodí filmu detskej pokožky (chorej aj zdravej):

  • časté umývanie mydlom – odstránime aj to málo kožného mazu, ktorý detská pokožka dokáže vyprodukovať,
  • kúpele s pridaním peny (pena obsahuje sulfáty, parfumy a farbivá).

 

Ako zvládnuť svrbenie

  • Lekár vám môže predpísať vhodné antihistaminikum (v kvapkách). To je asi najdôležitejšie a najúčinnejšie opatrenie.
  • Malé bábätká ukladajte na spánok v špeciálnom bavlnenom overale s rukávmi. Súčasťou overalov bývajú aj pohodlné a vzdušné návleky na ruky.
  • Rovnakú službu vám urobia vzdušné rukavičky zo 100 % bavlny. Nesmú byť však priveľmi teplé ani tesné.
  • Dieťa obliekajte ľahko, snažte sa zabrániť prehriatiu a nadmernému poteniu.

 

/prevzatý článok z: www.slovenskypacient.sk, autor článku: Agáta Fischerová/

Tri fakty o atopickej dermatitíde

Atopická dermatitída (AD) je viac ako „len“ vyrážka 
AD je chronické, imunitne sprostredkované ochorenie, ktoré je systémové, nevyliečiteľné a viditeľné
na koži. AD môže výrazne zhoršovať kvalitu života pacientov.
Až 40 % dospelých a 25 % detí s AD zakúsili vo svojom živote šikanu.

Vplyv na zdravie
Až u 72 % osôb so stredne závažnou až závažnou dermatitídou sa vyskytujú ďalšie súbežné ochorenia
vyvolané spoločným zápalovým procesom, vrátane astmy, alergickej nádchy, potravinovej alergie či
chronického zápalu nosnej sliznice a prínosových dutín.

Nástup choroby postihuje deti i dospelých 
Ochorenie sa môže objaviť v rôznom veku a s rôznou závažnosťou. I keď sa môže AD v puberte stratiť,
približne 30 % detí si nesie toto ochorenie do dospelosti. V 15 – 30 % sa ochorenie prejavilo až v
dospelosti.

Aj vás postihujú tieto problémy?

Vedeli ste, že pacienti so stredne závažnou a závažnou atopickou dermatitídou trpia vyčerpávajúcimi syndrómami? Viac ako 50 % pacientov uvádza, že neznesiteľné svrbenie a silná bolesť vážne narúšajú spánok počas 5-7 nocí v priebehu týždňa. V období, keď ochorenie vzplanie, kožné lézie môžu pokrývať až polovicu tela.

Edukačné bloky na tému „Napreduj s nami“

Už na začiatku tohto roka sme si pre vás pripravili edukačné aktivity zamerané na zlepšenie digitálno-komunikačných …

Postup pri poukázaní 2% z dane z príjmu (2024)

Pri poukázaní darcovstva 2% zo zaplatenej dane je nutné z pohľadu zamestnanca dodržať tieto termíny: ֍֍֍֍֍֍֍֍֍֍ …

Rýchlorozkladateľné stany nám pomôžu pri našich aktivitách

Ako isto viete, už dlhšie sa snažíme byť aktívni na sociálnych sieťach, organizujeme edukačné aj spoločenské …