Stres a jeho vplyv na organizmus (2. časť)

V 2. časti edukačného článku sa zameriame na stres vo vzťahu k pacientom s chronickým kožným ochorením. Ako vplýva na pacientov, akým spôsobom sa voči nemu účinne brániť. Dôležité je, aby sme vo vypätých situáciach nezostali sami, ale podelili sa aj o nepríjemné zážitky s druhými!

Stres a kožné ochorenia

Už desaťročia sa skúma vplyv stresu aj na vznik a zhoršovanie kožných ochorení i ďalšie súvislosti. Koža a mozog pochádzajú z rovnakého zárodočného listu – ektodermu, preto ľudské telo vníma stres aj prostredníctvom spojenia medzi kožou a mozgom, tzv. „brain-skin connection“. Pod vplyvom stresu bolo spozorované zhoršenie prejavov atopickej dermatitídy.

Stres zhoršuje napr. aj akné. Dochádza k zvýšenej tvorbe mazu s následne výraznejším množením baktérií Propionibacterium acnes a vzniku zápalovej reakcie so zhoršením akné. Stres je tiež známy aj ako „spomaľovač“ hojenia rán. Najviac pozornosti sa v dnešnej dobe venuje vplyvu negatívneho psychologického stresu na psoriázu. Už desiatky rokov je totiž stres známy ako prvokačný faktor psoriázy. Podľa rôznych štúdií 30 až 60% pacientov so psoriázou udáva zhoršenie prejavov psoriázy po strese. U pacientov so psoriázou, ktorí sú stres-senzitívni, bola zistená relatívne hyperkortizolemická  reakcia. Tá sa zrejme podieľa na udržiavaní psoriázy. Môžeme predpokladať, že nedostatočná korelácia sympatiko-adreno-medulárneho systému (hyperaktivita) a osi hypotalamus-hypofýza-nadobrličky (hypoaktivita) môže vyústiť do poruchy imunitných funkcií. Kľúčovým prostredníkom medzi odpoveďou sympatiko-adreno.medulárneho systému a zápalom je zrejme interleukín 6 *.

Stresor aktivuje pri kožných ochoreniach (najmä psoriáze) proces keratinizácie kožných buniek, čo má za následok vznik začervenaných menších či väčších ložísk na koži pokrytých jemne bledými šupinkami. Môže však dôjsť aj k postihnutiu nechtov, ktoré sa prejavuje priehlbinkami a škvrnami a, bohužiaľ, dochádza často aj k postihnutiu kĺbov (a z toho vznikajúca psoriatická artritída), čo má za následok bolesti kĺbov až ich deformity. Tieto a im podobné signály netreba ignorovať, ale treba vyhľadať najbližšiu odbornú pomoc. Najrizikovejšou skupinou sú predovšetkým ľudia s pozitívnou rodinnou anamnézou na psoriázu, pacienti pracujúci v stresovom prostredí, pacienti s nesprávnou životosprávou alebo aj ľudia užívajúci lieky ako napr. antimalarikum, lítium či nesteroidné antiflogistikum**.

Pokusmi na myšiach sa zistila znížená expresia antimikrobiálnych peptidov*** v epiderme po psychologickom strese. Pri strese sa uplatňuje substancia P i neuropeptidy a je znížená aktivita enzýmov, ktoré degradujú neuropeptidy. Stres spúšťa degranuláciu mastocytov**** v koži (závislosť od CRH, neurotenzínu a substancie P). Po strese sa pozoroval vzostup CD8+, CLA+, CD3+, T-lymfocytov, CLA+ NK buniek, ktoré sa uplatňujú aj v patogenéze***** psoriázy. Stres zvyšuje prozápalové cytokíny****** IFN-v, IL-2, znižuje produkciu protizápalového IL-10 a IL-4, čo je taktiež pozorované v patogenéze psoriázy.

Ako zvládať stres

Stresové podnety maju v dnešnej civilizovanej spoločnosti veľký význam. Mobilizujú aktivitu, pozornosť, rozhodnosť, cieľové konanie a zvyšujú odolnosť i výkonnosť organizmu. Avšak stresový podnet nesmie byť príliš intenzívny alebo dlhodobý, pretože spôsobuje negatívny stres, s následným zhoršením už existujúcich ochorení alebo vznikom psychosomatických ochorení. Všeobecné odporúčanie na vyvarovanie sa stresových podnetov je však prakticky nemožné a nebolo by ani vhodné. Jedným z možných riešení je tréning – fyzický aj psychický. Pri opakovaní určitej aktivity totiž impulz stráca charakter stresoru a stáva sa rutinou. Príkladom je fyzický tréning športovcov s postupne sa zvyšujúcou záťažou, autogénny tréning a podobne. Stres-senzitívni pacienti, ale aj paciento, ktorí nie sú stres-intenzívni, ale sú vystavení príliš intenzívnemu či dlhodobému stresovémiu podnetu, môžu benefitovať aj zo psychoterapie.

Psychoterapia

Psychoterapia je liečba rozhovorom, ktorá sa používa v ľahších a stredne ťažkých prípadoch emočných alebo duševných porúch. Najčastejšie má psychoterapia formu rozhovoru, avšak zahŕňa aj iné formy:

-> arteterapia (umelecké formy napr. kreslenie, modelovanie, maľovanie,…)

-> muzikoterapia (liečenie pomocou zvukových melódií/frekvencií)

-> práca s telom (na telo orientovaná terapia)

-> pohybová terapia (tanec, strečing, joga,…)

Ťažké prípady sa liečia kombináciou psychoterapie a liekov. Poznáme viacero druhov (škôl), podľa ktorých terapeuti postupujú. Najčastejšie používanými druhmi psychoterapie sú: psychodynamická (hlbinná), interpersonálna, humanistická, kognitívne-behaviorálna psychoterapia. Niekedy sa kombinujú s relaxačnými metódami ako autogénny tréning, progresívna svalová relaxácia. Využíva sa aj hypnóza. Psychodynamická–hlbinná psychoterapia sa zameriava na odkrývanie nevedomých konfliktov, s ktorými sa klient učí efektívnejšie vysporiadať. Terapeut sa zaujíma o zážitky z minulosti, detstva, ktoré môžu byť príčinou problému. V súčasnosti hlbinne-psychologické smery výraznejšie zahŕňajú do oblasti svojho záujmu aj objektové vzťahy (teda vzťahy s ľuďmi, ktorí majú v živote klienta významné miesto tak v minulosti, ako aj v prítomnosti). Humanistická psychoterapia sa zameriava na aktuálne bytie človeka, jeho život “tu a teraz”, na existenciálne otázky. Interpersonálna terapia sa zameriava na zlepšenie klientových medziľudských vzťahov. Kognitívne-behaviorálna terapia pomáha pacientovi zmeniť spôsob myslenia a nazerania na veci, ak mu jeho zaužívaný prístup škodí, alebo je neefektívny.

Veríme, že vás edukačný článok obohatil, sledujte nás, tento rok sme si toho ešte veľa pre vás pripravili :-)

Vysvetlivky:

* – Interleukín 6 (IL6) je prozápalový cytokín, ktorý sa vyznačuje rôznymi funkciami. Vykazuje aktivity v B-bunkách a T-bunkách a jeho produkcia je vyvolaná pri náhlych zápalových procesoch, ktoré sú spojené s popáleninami, vírusovými a bakteriálnymi meningitídami, ťažkými sepsami vyvolanými gram-negatívnymi baktériami, infekciami a polytraumami.

** -Nesteroidné antiflogistiká alebo nesteroidné protizápalové látky (skratka NSA, NSAID) sú látky s analgetickými, antipyretickými a protizápalovými účinkami – znižujú bolesť, horúčku a zápal.

*** -Peptid je organická chemická zlúčenina, ktorá vzniká zlúčením viacerých aminokyselín.

****  -Mastocyt (žírna bunka) je bunka, ktorá sa nachádza v rôznych tkanivách, najmä v koži a tráviacom trakte. Tieto bunky obsahujú zrnité vrecká, v ktorých je histamín a heparín. Mastocyty sú schopné uvoľniť za určitých okolností svoj obsah. Heparín je zodpovedný za zrážanie krvi a histamín za alergickú reakciu.

***** – Patogenéza má dva významy. V prvom rade se jedná o náuku o rozvoji chorobných zmien pri ochorení a v druhom rade sa jedná o pojem označujúci práve rozvoj chorobných zmien.

****** -Cytokíny sú molekuly, ktoré prenášajú dôležitú informáciu medzi bunkami a majú vplyv na reguláciu rastu, delenie bunky, diferenciáciu, zápal a obranyschopnosť.  Zároveň sú základnými regulátormi imunitného systému.

<><><><><><><><><><><><><><><><>

Autor článku: MUDr. Alena Korenčíková

Editor článku: Michal Buljak