Na konci letných prázdnin Vám prinášame rozhovor s našim odborníkom MUDr. Tatianou Hurtovou, Ph.D., M. Sc., ktorá nám povie viac k téme psoriatická artritída. Je to ochorenie, ktoré bolo v minulosti spájané hlavne s reumou a reumatickými bolesťami. V dnešnej dobe sa jej však venuje náležitá pozornosť. Pacienti trpiaci týmto chronickým kožným ochorením sa už jednoznačne vyčleňujú od chorôb s reumatickým pôvodom.
Pani doktorka, povedzte nám na začiatok – psoriatická artritída – vzniká samostatne zápalovým procesom alebo sa vyvinie už zo získanej psoriázy?
Vo väčšine prípadov (odhaduje sa cca. 70–80%) psoriatická artritída nastupuje u pacienta až po vývoji kožnej psoriázy(psoriáza často predchádza artritídu o niekoľko rokov). Existuje však významná podskupina (10–15% pacientov), u ktorých sa artritída objaví ako prvá – ešte skôr, než je zjavná psoriáza na koži. Tento tzv. fenotyp „najprv artritída” (arthritis-first) predstavuje dôležitý argument v diskusii o pôvode ochorenia. Ukazuje totiž, že psoriatický zápal nemusí vždy začínať v koži. U týchto pacientov sa kožné prejavy buď rozvinú až neskôr (po mesiacoch či rokoch), alebo je prítomná aspoň rodinná anamnéza psoriázy. Ich imunitný systém tak evidentne nesie psoriatickú predispozíciu, ale prvým klinickým terčom zápalu sa stal kĺb a entéza namiesto kože. Psoriáza a psoriatická artritída predstavujú dve manifestácie jedného komplexného imunitne sprostredkovaného ochorenia. PsA nevzniká iba ako jednoduché “rozšírenie” kožnej psoriázy, ale skôr ako výsledok spoločnej systémovej predispozície, na ktorú nadväzujú vplyvy prostredia a lokálne faktory. Koža a kĺby sú odlišné tkanivá, takže zápal v nich má svoje špecifiká – avšak imunitná dysregulácia v pozadí je spoločná.
Psoriatická artritída postihuje viac mužov alebo ženy? Vyberá si viac športovo založených ľudí alebo ľudí, ktorí pracovali s vyššou fyzickou záťažou?
Psoriatická artritída postihuje mužov aj ženy približne rovnako, avšak medzi pohlaviami existujú určité rozdiely v prejavoch ochorenia. Ženy častejšie trpia na citlivejšie a opuchnuté kĺby, entezitídu (zápal miest, kde sa šľachy pripájajú ku kostiam) a majú vyššiu mieru únavy a bolesti. Naopak, muži majú tendenciu mať závažnejšie kožné prejavy psoriázy a vyššie hladiny C-reaktívneho proteínu (CRP), čo naznačuje vyššiu zápalovú aktivitu. Vyššia fyzická záťaž alebo športovanie nie sú podmienkou vzniku. Naopak, pravidelné cvičenie môže mať ochranný účinok a zlepšiť kvalitu života pacientov s psoriatickou artritídou.
Aké sú prvotné príznaky u tohto ochorenia? Kedy človek musí spozornieť, že niečo s jeho kĺbmi nie je v poriadku?
Včasná diagnóza je v tomto prípade kľúčová. Vyhľadať konzultáciu lekára treba v prípade, ak má človek psoriázu a začne pociťovať bolesti alebo stuhnutosť kĺbov, ktoré sa opakujú alebo pretrvávajú, ak sa objaví neobvyklý opuch prsta alebo kĺbu, pri bolesti v pätách, chodidlách alebo iných úponoch šliach, ktorá nemá jasnú športovú alebo úrazovú príčinu, alebo ak bolesti bránia spánku, zhoršujú pohyb alebo výrazne obmedzujú bežné činnosti.
V niektorých článkoch sa môžeme dočítať, že psoriatická artritída sa vyvinie prudko u človeka, ktorý si prešiel nejakým infekčným ochorením (streptokokovým). Je niečo na tom pravdy?
Infekcie, najmä tie streptokokové, sú známy spúšťací a zhoršujúci faktor pre psoriázu a psoriatickú artritídu, nie je to ale 100% pravidlo. Deje sa tak u ľudí s genetickou predispozíciou.
Kto šiel niekedy na reumatické vyšetrenie alebo vyšetrenie k dermatológovi kvôli psoriatickej artritíde, určite sa stretol aj s pojmom daktylitída. Viete nám v stručnosti opísať o aký typ ochorenia ide?
Daktylitída je typickým znakom psoriatickej artritídy a pomáha nám pri správnej diagnostike. Je to odborný termín pre bolestivý opuch celého prsta na ruke alebo nohe, ktorý zvyčajne vyzerá ako takzvaný „klobásovitý prst“. Vzniká v dôsledku zápalu kĺbov v prste, šliach a ich pošiev, a mäkkých tkanív okolo prsta. Vo výsledku je celý prst opuchnutý, začervenaný, teplý a bolestivý.
Väčšinou si všímame na sebe vizuálne prejavy psoriatickej artritídy, avšak viete nám pomenovať aj príznaky, ktoré prichádzajú z vnútra? (napr. únava, zvýšené potenie)
Vnútorné prejavy nemusia byť špecifické len pre psoriatickú artritídu, skôr sú odrazom systémového zápalu. Patrí medzi ne únava a vyčerpanosť, pacienti popisujú, že sa cítia unavení aj pri malej námahe alebo hneď ráno po zobudení; subfebrility (mierne zvýšená teplota) alebo pocit „chorobnosti“ pri aktívnom zápale, nočné potenie, poruchy spánku – kvôli bolestiam alebo svrbeniu, čo únavu ešte viac zhoršuje; depresia, úzkosť, psychická záťaž – súvisí jednak s chronickým zápalom, jednak so samotným dopadom ochorenia na kvalitu života, či postihnutie iných orgánov (zápal oka, zápal čriev a pod.)
Veľmi silným spúšťačom u pacientov s týmto ochorením býva stres. Ako vieme ovplyvniť návaly vnútorného stresu? Hlavne mladí ľudia nezvládajú vnútorne tento boj, keď sú dlhoroční psoriatici a po X rokoch sa im objaví aj psoriatická artritída? Je v tomto prípade namieste vyhľadať aj pomoc psychológa?
Stres je veľmi dôležitý faktor pri chronických ochoreniach. Nie každý stres je automaticky zlý – stresová odpoveď pomáha organizmu zvládnuť potenciálne nebezpečnú situáciu. Problém nastáva pri chronickom strese, ktorý už nemá ochrannú funkciu, ale skôr škodí. Často krát si človek ani nepripustí, že sa nachádza v chronickom strese, kým sa neobjaví zdravotný problém. Nie vždy je nutný psychológ – niekedy si človek dokáže poradiť aj sám dostatočnou psychohygienou, úpravou životosprávy, elimináciou stresorov a podobne, hoci to nie je jednoduché ani rýchle. V prípade pacienta s chronickým ochorením a dlhodobým stresom je vhodné zvážiť návštevu psychológa, ktorý dokáže pomôcť s nasmerovaním a zvládaním stresových situácií.
Veľmi blízke sú si názvosloviami aj ochorenia – psoriatická artritída a reumatoidná artritída – viete čitateľom pomôcť rozlíšiť ich nejakými najpodstatnejšími odlišnosťami?
Psoriatická artritída (PsA) a reumatoidná artritída (RA) sú dve samostatné ochorenia, i keď obe lieči reumatológ. PsA súvisí s posriázou kože a nechtov, RA je samostatné autoimunitné ochorenie bez prejavov na koži. Pri PsA je asymetrické (nerovnaké) postihnutie kĺbov na oboch stranách tela, často s to malé kĺby rúk a nôh, ale aj veľké kĺby, chrbtica, sakroiliakálne kĺby. Typická je pre PsA daktylitída („klobásovitý prst“), časté je postihnutie distálnych interfalangeálnych (DIP) kĺbov (pri nechtoch). Pri RA je zvyčajne symetrické postihnutie (rovnaké kĺby na oboch stranách tela), typicky malé kĺby rúk (MCP, PIP) a nôh, DIP kĺby väčšinou nebývajú postihnuté. PsA môže začínať postupne alebo náhle, u pacientov s kožnými prejavmi psoriázy, často až po rokoch prítomných kožných prejavov, RA začína pomaly, s typickou rannou stuhnutosťou.
Aké sú štádia psoriatickej artritídy? Je táto nemoc vyliečiteľná? Alebo je možné len dobre zvolenou liečbou zmierňovať jej priebeh?
Nemáme presne definované štádiá PsA. Zvyčajne rozoznávame včasné štádium s miernymi bolesťami a opuchmi, bez rádiologického poškodenia, stredne pokročilé štádium s opakovanými zápalmi kĺbov a ich postupným poškodením, so známkami rádiologického poškodenia, a napokon pokročilé štádium s výrazným poškodením kĺbov, deformitami a obmedzením pracovnej schopnosti ako aj fungovania v bežnom živote. PsA bohužiaľ nie je ochorenie vyliečiteľné, je však liečiteľné – správne zvolená liečba dokáže spomaliť alebo úplne zastaviť poškodzovanie kĺbov, zmierniť zápal a umožňuje človeku fungovanie aj napriek ochoreniu.
Keďže chceme zanechať v čitateľoch pozitívny vibe, na záver sa rozlúčime takouto otázkou – viete dať nádej svojím odborných pohľadom ťažko chorým pacientom so psoriatickou artritídou, že výskum v dohľadnej dobe nájde „zázračné“ liečivo alebo že biologická liečba už bude tak „efektívna“, že pacientovi viditeľne uľaví v jeho trápení?
Myslím, že je dôležité spomenúť, že už teraz máme k dispozícií lieky, ktoré by nám lekári a pacienti pred pár desiatkami rokov závideli. Z kedysi neriešiteľného ochorenia, ktoré viedlo k trvalým deformitám kĺbov, dnes máme ochorenie, ktoré vieme liečbou kontrolovať, na trhu je veľmi veľa liekov a stále pribúdajú ďalšie, takže každý pacient má veľmi vysokú šancu, že dostane liek, ktorý mu pomôže.
Ďakujeme Vám za veľmi pestrú diskusiu, odniesli sme si z nej veľa zaujímavých poznatkov. Želáme Vám aj naďalej veľa pracovných úspechov a pevné zdravie.
