Ako zvládnuť vysoké teploty počas leta?

Extrémne vysoké až tropické teploty prinášajú rad zdravotných rizík, ktoré môžu spôsobovať vážne kolapsové stavy, za istých podmienok vedúce až k prípadným úmrtiam osôb chorých najmä na kardiovaskulárne ochorenia, vysoký krvný tlak, termoregulácie a závažné hormonálne ochorenia. Záťaž teplom môže viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únavnosti a môže spôsobiť až prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním.

Funkcia termoregulácie organizmu bola vyvinutá a konsolidovaná v priebehu vývoja. Koordinuje procesy metabolizmu, umožňuje prispôsobiť sa podmienkam vonkajšieho sveta, a tým pomáha živým organizmom bojovať za ich existenciu. Každý človek, bez ohľadu na druh, stav alebo vek, je každú sekundu vystavený životnému prostrediu. Všetky tieto procesy vyvolávajú kolísanie telesnej teploty. Ak termoregulácia organizmu nefunguje správne, môže to viesť až k zničeniu jednotlivých orgánov a celého tela ako celku. V zásade ide o prípad porušenia termoregulácie. Príčiny tejto patológie môžu byť veľmi rozdielne, od triviálnej hypotermie po závažné ochorenia centrálneho nervového systému, štítnej žľazy alebo hypotalamu. Ak termoregulačný systém, ktorý trpí takými ochoreniami, sa nedokáže dobre vyrovnať s jeho funkciami, aby sa situácia napravila, musí sa liečiť základné ochorenie. Ak je termoregulácia narušená u zdravého človeka a príčinou sú vonkajšie podmienky, napríklad počasie, je potrebné poskytnúť takému pacientovi adekvátnu pomoc resp. odporučiť mu nevystavovať sa v takomto počasí riziku – ostať radšej doma.

Aj Ministerstvo vnútra SR vydáva odporúčania pre občanov, ako efektívne zvládnuť vysoké teploty. Tento rok sa očakáva nadmerne teplý jún, júl aj august na území Slovenskej republiky. Tieto dlhodobé klimatické zmeny bohužiaľ prinášajú so sebou aj riziká, ktoré si musia všetci pacienti uvedomiť – hlavne chronicki chorí pacienti – a efektívne sa voči nim ubrániť. Je to pravdepodobne nezvratný proces, o ktorom treba začať hlasno hovoriť. Musíme si naň zvyknúť aj my tu – v strednej Európe – kde v minulosti takéto extrémne teplé počasie bolo ojedinelé.

Horúčavy môžu u človeka spôsobiť:

• dehydratáciu,
• úpal,
• prehriatie,
• kŕče,
• kolaps organizmu.

Ohrozené skupiny:

• deti do 4 rokov,
• starší ľudia nad 65 rokov,
• ženy – tehotné, dojčiace, s redukčnými diétami,
• dlhodobo chorí – s kardiovaskulárnymi, respiračným i alebo mentálnymi ochoreniami,
• ľudia s nadváhou,
• ľudia užívajúci niektoré typy liekov (na odvodnenie, vysoký krvný tlak, nespavosť…),
• ťažko zdravotne postihnutí ľudia,
• ľudia s určitými profesiami (ťažko fyzicky pracujúci, športovci a podobne),
• ľudia obývajúci podkrovia, sociálne zariadenia, žijúci osamelo

ODPORÚČANIA

• dodržiavať pitný režim,
• ľahšie sa stravovať,
• vhodne sa obliekať,
• zabezpečiť domovy a pracoviská pred prenikaním priamych slnečných lúčov cez okná alebo svetlíky, tienením, napr. žalúziami alebo roletami,
• vhodne si rozvrhnúť aktivity medzi 12:00 a 16:00 a nezdržiavať sa na priamom slnku,
• aspoň raz denne sa osviežovať vlažnou sprchou (pozor na príliš studenú vodu),
• používať ľahké svieže vône,
• vyberať si pleťové krémy s UV ochranou,
• nefajčiť,
• pri cestovaní použiť slnečné okuliare, opaľovacie krémy alebo tieniace fólie lebo prudké slnko spáli nechránenú pokožku už za 20 minút

Pitný režim

Pitný režim je základ zdravého fungovania v tak horúcom počasí. Nemali by sme sa spoliehať až na pocit smädu, ktorý chodí už ako reakcia organizmu na jeho NEDOSTATOK. Navyše – deti a dôchodcovia – nemajú silné toto „nutkanie“, preto je dôležité si pitný režim striehnuť pravidelne počas dňa. Odporúčaná denná dávka vody pre dospelého človeka je 2,5 litra, samozrejme rovnomerne rozložená počas dňa. Ľudia zaťažení fyzickou aktivitou alebo pijúci kávu či alkoholické nápoje musia toto množstvo adekvátne navýšiť. Piť by sa mali vlažné alebo mierne teplé nápoje. Studené nápoje si musí telo najskôr ohriať – tým telo zaťažia a zbytočne oberú telo o nahromadenú energiu. Najprirodzenejším prostriedkom na uhasenie smädu je voda z vodovodu a stolové vody, ktoré obsahujú menej minerálov. Absolútne nevhodné sú farebné, aromatizované a sladené nealkoholické nápoje, alkoholické nápoje – pivo, víno, destiláty. Sladené nápoje neuhasia smäd, naopak iba ho podporia. Čítajte údaje na obaloch!

Ako je to s liekmi?

V neposlednom rade tí pacienti, ktorí užívajú dlhodobo liek na zmiernenie kožných príznakov, by sa mali vo všeobecnosti vyhýbať priamemu slnečnému žiareniu. Hlavne keď jeho intenzita naberá na sile a to medzi 11:00-15:00. Netreba zbytočne preceňovať svoje sily! Odborníci odporúčajú naplánovať si počas očakávaných horúcich dní nenáročný program, bez vyššej fyzickej námahy či viachodinového pobytu na cestách (bez klimatizácie).

Chladenie priestorov

Najlacnejšie riešenie ako si udržať príjemnú teplotu vzduchu aj počas horúčav je správne vetranie. Dôležité je vyvetrať len 2x za deň – počas noci a skoro ráno, keď je teplota vzduchu nižšia než v interiéri. Studený vzduch pomáha znižovať teplotu stien, podláh či nábytku, čo následne pomôže aj udržať dlhšie nižšiu teplotu v domácnosti. Troška drahšie riešenie, ale veľmi efektívne, je nainštalovať si externé žalúzie (tie zabránia slnečným lúčom prenikať cez sklo a prehrievať tak okná).

Pozor tiež na „lacné rady“, ako sú napríklad:

• časté využívanie ventilátora (ten neochladzuje vzduch iba ho rozprúdi, navyše ľuďom hrozí ofúknutie chrbtice a z toho vzniknuté komplikácie, zápaly)
• povešať mokré uteráky do priestoru (tento efekt zvýši vlhkosť vzduchu v miestnosti, tým pádom sa zhorší odparovanie potu z tela človeka -> zhoršenie prirodzenej termoregulácie organizmu)
• časté využívanie klimatizačnej jednotky (ľudské telo znáša teplotný rozdiel do 5-7 C, zdravotné ťažkosti môže klimatizácia spôsobiť všetkým, no obzvlášť citliví sú starí ľudia, deti a chronicki chorí pacienti – nesprávne nastavenie teploty a prievan môžu spôsobiť bolesť hlavy, dýchacie problémy, bolesti kĺbov či chrbtice, aj preto lekári odporúčajú zapínať klimatizáciu iba na niekoľko hodín denne)

—————-

Zdroj: MVSR

uzitocna.pravda.sk