Kategória: <span>Diagnózy</span>

Bodkovaný deň (SDP 2025)

Aj tento rok sa pripájame ku krásnej myšlienke Bodkovaného dňa.

O psoriáze a psoriatickej artritíde koluje množstvo mýtov. Okrem fyzických prejavov bolí pacientov aj na duši – je spojená so sociálnym stigmatom a zložitou situáciou na trhu práce. Ľudí s psoriázou žije na Slovensku vyše 200 tisíc -> väčšina sa hanbí za svoje ochorenie, nedarí sa im dlhodobo pracovne zapadnúť a majú málo fyzického kontaktu, ktorý je tak dôležitý pre každodenné povzbudenie (dotyky, objatia, pohladenia…)

Cieľom Bodkovaného dňa je informovať verejnosť o povahe tohto chronického zápalového autoimunitného ochorenia, ktorého prejavy sú síce najviditeľnejšie na koži, ale postihuje aj nechty a kĺby.

Naším hlavným posolstvom je, že psoriáza nie je infekčná, a že ľudia – vrátane detí – s týmto ochorením majú právo na plnohodnotný život bez stigmatizácie a vylučovania.

Podporte s nami ľudí so psoriázou a búrajte predsudky!

Oblečte sa v termíne od 25.-29. októbra do bodkovaného outfitu alebo si oblečte na seba bodkovaný doplnok, prípadne vytvorte bodkované dielo (či už maľbu alebo vytvorte ľudskú veľkú bodku tým, že sa pochytáte za ruky).  Takýmto spôsobom sa aj vy pridáte k oslavám Svetového dňa psoriázy. Bodky sú hravým symbolom podpory pre ľudí žijúcich so psoriázou – ochorením, ktoré vytvára pomyselné bodky na pokožke.

Ukážte svetu, že vám na ľuďoch so psoriázou záleží! Zdieľajte svoju bodkovanú fotku na Facebooku, konkrétne pod týmto príspevkom a vyhrajte nákupnú poukážku do Lidla v hodnote 50 €.

Ďakujem za Vašu priazeň!

 

 

∞∞∞∞∞∞

Nižšie uvádzame niekoľko zaujímavých linkov, ktoré sú spájané s touto akciou:

 

Z našej poradne – psoriatická artritída a jej riziká

Na konci letných prázdnin Vám prinášame rozhovor s našim odborníkom MUDr. Tatianou Hurtovou, Ph.D., M. Sc., ktorá nám povie viac k téme psoriatická artritída. Je to ochorenie, ktoré bolo v minulosti spájané hlavne s reumou a reumatickými bolesťami. V dnešnej dobe sa jej však venuje náležitá pozornosť. Pacienti trpiaci týmto chronickým kožným ochorením sa už jednoznačne vyčleňujú od chorôb s reumatickým pôvodom.

 

Pani doktorka, povedzte nám na začiatok – psoriatická artritída – vzniká samostatne zápalovým procesom alebo sa vyvinie už zo získanej psoriázy?

Vo väčšine prípadov (odhaduje sa cca. 70–80%) psoriatická artritída nastupuje u pacienta až po vývoji kožnej psoriázy(psoriáza často predchádza artritídu o niekoľko rokov)​. Existuje však významná podskupina (10–15% pacientov), u ktorých sa artritída objaví ako prvá – ešte skôr, než je zjavná psoriáza na koži. Tento tzv. fenotyp „najprv artritída” (arthritis-first) predstavuje dôležitý argument v diskusii o pôvode ochorenia. Ukazuje totiž, že psoriatický zápal nemusí vždy začínať v koži. U týchto pacientov sa kožné prejavy buď rozvinú až neskôr (po mesiacoch či rokoch), alebo je prítomná aspoň rodinná anamnéza psoriázy. Ich imunitný systém tak evidentne nesie psoriatickú predispozíciu, ale prvým klinickým terčom zápalu sa stal kĺb a entéza namiesto kože. Psoriáza a psoriatická artritída predstavujú dve manifestácie jedného komplexného imunitne sprostredkovaného ochorenia. PsA nevzniká iba ako jednoduché “rozšírenie” kožnej psoriázy, ale skôr ako výsledok spoločnej systémovej predispozície, na ktorú nadväzujú vplyvy prostredia a lokálne faktory. Koža a kĺby sú odlišné tkanivá, takže zápal v nich má svoje špecifiká – avšak imunitná dysregulácia v pozadí je spoločná.

Psoriatická artritída postihuje viac mužov alebo ženy? Vyberá si viac športovo založených ľudí alebo ľudí, ktorí pracovali s vyššou fyzickou záťažou?

Psoriatická artritída postihuje mužov aj ženy približne rovnako, avšak medzi pohlaviami existujú určité rozdiely v prejavoch ochorenia. Ženy častejšie trpia na citlivejšie a opuchnuté kĺby, entezitídu (zápal miest, kde sa šľachy pripájajú ku kostiam) a majú vyššiu mieru únavy a bolesti. Naopak, muži majú tendenciu mať závažnejšie kožné prejavy psoriázy a vyššie hladiny C-reaktívneho proteínu (CRP), čo naznačuje vyššiu zápalovú aktivitu. Vyššia fyzická záťaž alebo športovanie nie sú podmienkou vzniku. Naopak, pravidelné cvičenie môže mať ochranný účinok a zlepšiť kvalitu života pacientov s psoriatickou artritídou.

Aké sú prvotné príznaky u tohto ochorenia? Kedy človek musí spozornieť, že niečo s jeho kĺbmi nie je v poriadku?

Včasná diagnóza je v tomto prípade kľúčová. Vyhľadať konzultáciu lekára treba v prípade, ak má človek psoriázu a začne pociťovať bolesti alebo stuhnutosť kĺbov, ktoré sa opakujú alebo pretrvávajú, ak sa objaví neobvyklý opuch prsta alebo kĺbu, pri bolesti v pätách, chodidlách alebo iných úponoch šliach, ktorá nemá jasnú športovú alebo úrazovú príčinu, alebo ak bolesti bránia spánku, zhoršujú pohyb alebo výrazne obmedzujú bežné činnosti.

V niektorých článkoch sa môžeme dočítať, že psoriatická artritída sa vyvinie prudko u človeka, ktorý si prešiel nejakým infekčným ochorením (streptokokovým). Je niečo na tom pravdy?

Infekcie, najmä tie streptokokové, sú známy spúšťací a zhoršujúci faktor pre psoriázu a psoriatickú artritídu, nie je to ale 100% pravidlo. Deje sa tak u ľudí s genetickou predispozíciou.

Kto šiel niekedy na reumatické vyšetrenie alebo vyšetrenie k dermatológovi kvôli psoriatickej artritíde, určite sa stretol aj s pojmom daktylitída. Viete nám v stručnosti opísať o aký typ ochorenia ide?

Daktylitída je typickým znakom psoriatickej artritídy a pomáha nám pri správnej diagnostike. Je to odborný termín pre bolestivý opuch celého prsta na ruke alebo nohe, ktorý zvyčajne vyzerá ako takzvaný „klobásovitý prst“. Vzniká v dôsledku zápalu kĺbov v prste, šliach a ich pošiev, a mäkkých tkanív okolo prsta. Vo výsledku je celý prst opuchnutý, začervenaný, teplý a bolestivý.

Väčšinou si všímame na sebe vizuálne prejavy psoriatickej artritídy, avšak viete nám pomenovať aj príznaky, ktoré prichádzajú z vnútra? (napr. únava, zvýšené potenie)

Vnútorné prejavy nemusia byť špecifické len pre psoriatickú artritídu, skôr sú odrazom systémového zápalu. Patrí medzi ne únava a vyčerpanosť, pacienti popisujú, že sa cítia unavení aj pri malej námahe alebo hneď ráno po zobudení; subfebrility (mierne zvýšená teplota) alebo pocit „chorobnosti“ pri aktívnom zápale, nočné potenie, poruchy spánku – kvôli bolestiam alebo svrbeniu, čo únavu ešte viac zhoršuje; depresia, úzkosť, psychická záťaž – súvisí jednak s chronickým zápalom, jednak so samotným dopadom ochorenia na kvalitu života, či postihnutie iných orgánov (zápal oka, zápal čriev a pod.)

Veľmi silným spúšťačom u pacientov s týmto ochorením býva stres. Ako vieme ovplyvniť návaly vnútorného stresu? Hlavne mladí ľudia nezvládajú vnútorne tento boj, keď sú dlhoroční psoriatici a po X rokoch sa im objaví aj psoriatická artritída? Je v tomto prípade namieste vyhľadať aj pomoc psychológa?

Stres je veľmi dôležitý faktor pri chronických ochoreniach. Nie každý stres je automaticky zlý – stresová odpoveď pomáha organizmu zvládnuť potenciálne nebezpečnú situáciu. Problém nastáva pri chronickom strese, ktorý už nemá ochrannú funkciu, ale skôr škodí. Často krát si človek ani nepripustí, že sa nachádza v chronickom strese, kým sa neobjaví zdravotný problém. Nie vždy je nutný psychológ – niekedy si človek dokáže poradiť aj sám dostatočnou psychohygienou, úpravou životosprávy, elimináciou stresorov a podobne, hoci to nie je jednoduché ani rýchle. V prípade pacienta s chronickým ochorením a dlhodobým stresom je vhodné zvážiť návštevu psychológa, ktorý dokáže pomôcť s nasmerovaním a zvládaním stresových situácií.

Veľmi blízke sú si názvosloviami aj ochorenia – psoriatická artritída a reumatoidná artritída – viete čitateľom pomôcť rozlíšiť ich nejakými najpodstatnejšími odlišnosťami?

Psoriatická artritída (PsA) a reumatoidná artritída (RA) sú dve samostatné ochorenia, i keď obe lieči reumatológ. PsA súvisí s posriázou kože a nechtov, RA je samostatné autoimunitné ochorenie bez prejavov na koži. Pri PsA je asymetrické (nerovnaké) postihnutie kĺbov na oboch stranách tela, často s to malé kĺby rúk a nôh, ale aj veľké kĺby, chrbtica, sakroiliakálne kĺby. Typická je pre PsA daktylitída („klobásovitý prst“), časté je postihnutie distálnych interfalangeálnych (DIP) kĺbov (pri nechtoch). Pri RA je zvyčajne symetrické postihnutie (rovnaké kĺby na oboch stranách tela), typicky malé kĺby rúk (MCP, PIP) a nôh, DIP kĺby väčšinou nebývajú postihnuté. PsA môže začínať postupne alebo náhle, u pacientov s kožnými prejavmi psoriázy, často až po rokoch prítomných kožných prejavov, RA začína pomaly, s typickou rannou stuhnutosťou.

Aké sú štádia psoriatickej artritídy? Je táto nemoc vyliečiteľná? Alebo je možné len dobre zvolenou liečbou zmierňovať jej priebeh?

Nemáme presne definované štádiá PsA. Zvyčajne rozoznávame včasné štádium s miernymi bolesťami a opuchmi, bez rádiologického poškodenia, stredne pokročilé štádium s opakovanými zápalmi kĺbov a ich postupným poškodením, so známkami rádiologického poškodenia, a napokon pokročilé štádium s výrazným poškodením kĺbov, deformitami a obmedzením pracovnej schopnosti ako aj fungovania v bežnom živote. PsA bohužiaľ nie je ochorenie vyliečiteľné, je však liečiteľné – správne zvolená liečba dokáže spomaliť alebo úplne zastaviť poškodzovanie kĺbov, zmierniť zápal a umožňuje človeku fungovanie aj napriek ochoreniu.

 

Keďže chceme zanechať v čitateľoch pozitívny vibe, na záver sa rozlúčime takouto otázkou – viete dať nádej svojím odborných pohľadom ťažko chorým pacientom so psoriatickou artritídou, že výskum v dohľadnej dobe nájde „zázračné“ liečivo alebo že biologická liečba už bude tak „efektívna“, že pacientovi viditeľne uľaví v jeho trápení?

Myslím, že je dôležité spomenúť, že už teraz máme k dispozícií lieky, ktoré by nám lekári a pacienti pred pár desiatkami rokov závideli. Z kedysi neriešiteľného ochorenia, ktoré viedlo k trvalým deformitám kĺbov, dnes máme ochorenie, ktoré vieme liečbou kontrolovať, na trhu je veľmi veľa liekov a stále pribúdajú ďalšie, takže každý pacient má veľmi vysokú šancu, že dostane liek, ktorý mu pomôže.

 

Ďakujeme Vám za veľmi pestrú diskusiu, odniesli sme si z nej veľa zaujímavých poznatkov. Želáme Vám aj naďalej veľa pracovných úspechov a pevné zdravie.

Ichtyóza – čo o nej nevieme?

V tieto horúce letné dni sa nám podarilo odchytiť si MUDr. Tatianu Hurtovú, PhD., M.Sc., dermatovenerológa z Dermatovenerologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin. Pomohla nám v tomto rozhovore priblížiť kožné ochorenie ichtyóza, s ktorým sa normálni ľudia až tak často nestretávajú.

Ichtyóza je vrodené kožné ochorenie, ktorého prejavy sa začnú vyskytovať buď hneď po narodení alebo v rannom detstve, niektoré formy sa môžu vyskytovať aj v dospelom veku. Názov ochorenia pochádza z gréckeho slova pre rybu – ichthys – ktorý označuje rybie šupiny. Telá pacientov trpiacich týmto ochorením pokrýva „šupinkujúca“ a opadávajúca koža. Najzávažnejším znakom takto poškodenej kože je porucha rohovatenia pokožky (keratinizácia), nadmerné vysúšanie a v prípade neošetrovania kože tvorba otvorených (až krvavých) rán a možnosť prehriatia organizmu.

 

Dobrý deň pani doktorka, tentokrát sme Vás oslovili s témou ICHTYÓZA – vo verejnosti málo známe chronické kožné ochorenie – ako často sa Vy stretávate s týmto ochorením? Sú dostupné nejaké štatistiky, koľko takýchto pacientov sa nachádza v Žilinskom kraji resp. na Slovensku?

Poruchy rohovatenia kože sú vzácnou skupinou ochorení, odhadovaná prevalencia v Európe a USA je približne 1 : 200 000. Najbežnejšia, ľahká forma nazývaná ichthyosis vulgaris je častejšia, vyskytuje sa približne 1 :250 obyvateľov a v 40 % býva spojená s atopickou dermatitídou a keratosis pilaris. Štatistiku pre Slovensko ani Žilinský kraj som nenašla, ale predpokladám, že sa nebude veľmi odlišovať od európskych dát.

 

Povedzme si pre laikov najznámejšie odlišnosti ochorenia ichtyóza napr. od psoriázy alebo atopického ekzému, s ktorými si ho niektorí ľudia mýlia alebo ho k nim prirovnávajú.

Tieto ochorenia si ľudia spájajú so suchou kožou, ale sú veľmi odlišné. Zjednodušene povedané, psoriáza je chronické zápalové ochorenie kože, kde sa popri zápale vytvárajú aj hyperkeratózy, koža vyzerá suchá a popraskaná. Atopická dermatitída je takisto chronické zápalové ochorenie kože, kde popri zápale kože je veľmi výrazným prvkom intenzívne svrbenie kože. Ichtyózy sú široká skupina ochorení, ktoré sa prejavujú suchou, rôzne hrubou a olupujúcou sa kožou, môžu byť buď dedičné alebo získané a majú rôzny stupeň závažnosti, nepatria medzi zápalové ochorenie kože. Pre všetky ochorenia je spoločná dedičná predispozícia (okrem získaných ichtyóz) a žiadne z nich nie je prenosné, nedá sa ním nakaziť.

 

Poďme si teraz načrtnúť nejaké základné delenie ochorenia ichtyóza.  Podľa dostupnej literatúry som natrafil na delenia: ichtyosis vulgaris, X-viazaná ichtyóza a lamelárna ichtyóza. Podľa ďalšieho zdroja je to delenie na: vrodenú a nevrodenú alebo bulóznu a nebulóznu. Tých aspektov delenia bude asi viacej. Viete nás týmto delením previesť detailnejšie?

Delenie ichtyóz je veľmi komplexné, keďže sa nejedná o jedno ochorenie, ale celú skupinu ochorení. Základným delením je delenie na vrodené a získané. Získané ichtyózy môžu byť sprievodným, tzv paraneoplastickým prejavom niektorých nádorových ochorení, ako napríklad Hodgkinov lymfóm, a objavia sa až v priebehu života. Vrodené (dedičné, hereditárne) ichtyózy patria do skupiny vzácnych ochorenií – tzv. keratodermií. Vrodené ichtyózy sa ďalej delia na hereditárne ichtyózy s neskorším nástupom prejavov (ichthyosis vulgaris, X chromozomálne recesívne viazaná ichtyóza) a hereditárne ichtyózy s prejavmi už pri narodení – tzv. kongenitálne – autozomálne recesívne kongenitálne ichtyózy (lamelárna ichtyóza, kongenitálna ichtyosiformná erytrodermia, Harlequin ichthyosis), keratinopatické ichtyózy, tiež známe ako bulózne (epidermolytická ichtyóza, ichthyosis Curth-Macklin) a kongenitálne ichtyózy asociované so syndrómami. Diagnózu stanoví dermatológ na základe klinického a histologického vyšetrenia, v súčasnosti je veľmi dôležitá molekulárna diagnostika, ktorá nám presne ukáže mutáciu v genetickej informácii a pomôže presne stanoviť typ ochorenia.

 

Keďže sa táto téma týka hlavne dospievajúcich adolescentov, je toto vek, kedy je prirodzené, že mladý človek sa chce cítiť čo najviac príťažlivo, čo najviac telesne fit a chce byť pevnou súčasťou svojej partie a plnohodnotne zapadať do akéhokoľvek kolektívu. Bohužiaľ s týmto ochorením to nie je možné. Existujú v tejto dobe aj psychologické poradne? Alebo iný typ pomoci, kde vie konzultovať nielen svoje kožné prekážky (defekty) ale aj psychické (vzťahové)?

Psychologické poradenstvo a psychoterapia je nutnou súčasťou komplexnej starostlivosti o ichtyotika. Psychológ vie pomôcť so zvládaním záťaže ochorenia, sprevádzaním cez každodenné situácie. V súčasnosti je čoraz častejšie aj online psychologické poradenstvo, keď človek nemôže alebo nechce dochádzať za psychológom osobne. Pomoc psychológa vyhľadávajú čoraz častejšie  ľudia v rôznych situáciách pri pocitoch tiesne, riešení problémov, ale častokrát aj preto, že sa chcú rozvíjať a rásť, minimalizovať stres a predchádzať syndrómu vyhorenia – návšteva psychológa tak nie je ničím nezvyčajným, ani zahanbujúcim, ale bežnou súčasťou o svoje psychické zdravie.

 

Poďme sa teraz porozprávať o aktuálnej liečbe ichtyózy. Aké typy liečiv, mastí či procedúr najviac pomáhajú zmierňovať prejavy tohto ochorenia?

V súčasnosti bohužiaľ ešte nemáme cielenú liečbu, aj keď prebiehajú klinické výskumné štúdie a možno o pár rokov už bude na túto otázku iná odpoveď. Základom je terapia emolienciami – kožu musíme intenzívne premasťovať, volíme skôr ľahšie, hydrofilné základy aby sme sa vyhli okluzívnemu efektu. Používame prípravky s glycerolom, pri väčšom zašupení prípravky s ureou. Pri deťoch s vrodenou ťažkou ichtyózou sa používajú inkubátory so zvýšenou vlhkosťou 70-80%, koža sa ošetruje hydrofilnými krémami, praskliny sa obkladajú dezinfekčnými roztokmi a ošetrujú externami, ktoré podporujú epitelizáciu, kombinujú sa so zinkovými preparátmi. Pravidelne sa ošetrujú aj oči a vonkajší zvukovod. Koža sa ošetruje 6 – 8 x denne. Kúpele sú individuálne, závisí od stavu a veku, kúpele môžu byť každodenné s prídavkom olejov. Pri veľmi ťažkých formách sa pristupuje k celkovej liečbe retinoidmi, ktoré pomáhajú regulovať hrúbku a olupovanie kože.

 

 

Veľmi špecifickým defektom vyplývajúcim z toho, že koža ichtyotika „nedýcha ani sa nepotí“, je prehriatie organizmu. Už aj v našich zemepisných šírkach sa stretávame s čoraz intenzívnejším slnečným žiarením, vyššou teplotou vzduchu aj vyšším počtom tropických nocí – čo prispieva k zvýšenému riziku prehriatia organizmu u týchto pacientov. Čo im odporúčate v boji s týmto fenoménom?

Zmenami počasia trpia práve pacienti s kožnými ochoreniami a ichtyotici nie sú výnimkou. Treba si dávať pozor na ošetrenie kože – vhodné sú ľahšie hydrofilné a krémové základy, masťové základy sú nevhodné pre možnú poruchu termoregulácie. Je vyššie riziko poruchy elektrolytovej rovnováhy, treba si dať pozor na pitný režim – treba piť veľké množstvo tekutín, vyhýbať sa pobytu vonku počas obeda, voliť voľné, priedušné oblečenie z prírodných materiálov, ideálne svetlej farby a neprehánať to s fyzickou aktivitou a aktivitou vonku medzi 10-tou a 14-tou hodinou. Je dobré zdržiavať sa v klimatizovaných priestorov, pomáha chladiť sa sprejmi s chladnou termálnou vodou.

 

Pripomeňme si neinfekčnosť tohto ochorenia. Neesteticky vyzerajúcu pokožku veľa laikov podozrieva z infekčného pôvodu. V letných obdobia odporúčate skôr zakrývať si kožu pred slnkom alebo ju naopak odkrývať? Majú používať opaľovací krém na nakrémovanú pokožku alebo na suchú?

Neinfekčnosť ichtyózy je fakt, ale stále sa stretávame s neinformovanosťou verejnosti – tento problém pretrváva pri skoro všetkých kožných ochoreniach, kde sa pacienti stretávajú s odmietaním a nepochopením. Lekári, pacienti a pacientske organizácie sa snažia informovať verejnosť, ale máme pred sebou ešte dlhú cestu. Nadmerné zakrývanie hrubými vrstvami látky môže zvyšovať riziko prehratia, ale vystavovanie slnku je tiež riziko. Klobúk, okuliare a ľahké priedušné oblečenie sú nevyhnutnosť. Opaľovací krém s vysokým ochranným faktorom SPF50 poskytuje vyššiu ochranu, častokrát sú lepšie znášané opaľovacie prípravky pre deti a citlivú kožu. Natretie kože opaľovacím prípravkom sa robí 30 minút po premastení kože; v prípade, že treba kožu opakovane premastiť, treba následne znova aplikovať aj opaľovací krém.

 

Aká je pravdepodobnosť, že pacient trpiaci ichtyózou by mal so svojím partnerom/-kou netrpiacim/-ou rovnakým ochorením, dieťa s ichtyózou? Mali by mať ichtyotici obavu mať dieťa so svojím partnerom?

Na túto otázku nie je jedna všeobecná odpoveď, pretože závisí od konkrétnej formy ichtyózy, ktorú pacient má, ale v súčasnej dobe pri moderných medicínskych možnostiach vyšetrenia vieme poskytnúť budúcim rodičom oveľa presnejšie odpovede ako kedysi a zbaviť ich obáv. Niektoré typy ichtyózy sú autozomálne dominantné, to znamená, že majú vyššie riziko prenosu, iné sú autozomálne recesívne alebo sa vyskytujú len u chlapcov a ženy sú bezpríznakové prenášačky. Je vhodné molekulárno genetické vyšetrenie oboch rodičov, genetik vie poskytnúť rodine komplexné genetické poradenstvo. V súčasnosti sú už aj možnosti prenatálnej alebo preimplantačnej diagnostiky.

 

Keďže liečba takto závažného ochorenia ako je ichtyóza je aj pomerne finančne náročná (viacdenné premasťovanie pokožky, nutnosť absolvovať kúpeľné liečby, častejšie kupovanie oblečenia z dôvodu znehodnotenia oblečenia pri aplikovaní mastí a pod.), viete odporučiť Vy ako dermatológ, kde a na koho sa má obrátiť v prípade preplácania týchto zvýšených nákladov?

Je možné žiadať o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi, a bytového zariadenia. Žiadosť o priznanie peňažného príspevku sa podáva písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Kúpeľné procedúry sú hradené zdravotnou poisťovňou.

 

Na záver sa rozlúčime s Vami pozitívnym vibe-om. Čo pekného/milého by ste odkázali dospievajúcemu pacientovi s ichtyózou, ktorý bojuje sám vo svojej izbe s týmto ochorením?

Že nie je na to sám/sama a zvládne to :-) My všetci – lekári, rodiny, pacientske organizácie, psychológovia aj ďalší pacienti sme tu pripravení podať pomocnú roku a vykročiť von zo svojej izby. Je dobré vedieť, že človek nie je sám, a veľmi pomôže poradiť sa s niekým, kto si tým už prešiel alebo prechádza – či už online alebo naživo. Ichtyóza prináša síce obmedzenia, ale nebráni prežiť naplnený, spokojný život podľa svojich predstáv.

 

Veľmi si ceníme, že nám pani doktora zodpovedaním týchto otázok, pomáha šíriť pozitívnu osvetu v oblasti chronicky kožných ochorení a prajeme jej nielen veľa pracovných úspechov, ale aj veľa zaslúženého oddychu pod slnečnými lúčmi :-)

 

 

 

Otázky z poradne na tému biologická liečba

V tomto článku sa povenujeme hlbšie téme BIOLOGICKÁ LIEČBA. Biologická liečba je dnes považovaná za trend v medicíne či za liečbu budúcnosti predovšetkým u pacientov s autoimunitným ochorením. Liečba už len štandardnými liečebnými postupmi postupne smeruje do úzadia. Tak, ako sa kedysi biologická liečba začala používať v endokrinológii, tak sa postupne infiltrovala do reumatológie, imunológie, hematoonkológie.

Na druhej strane, jej používanie často vzbudzuje zbytočné obavy alebo strach pacientov, či je takáto liečba naozaj nevyhnutná, či je bezpečná, či nesie nejaké riziká. Práve z týchto dvoch dôvodov je nevyhnutné o tom rozprávať a edukovať.

Na naše otázky ohľadom biologickej liečby, jej posune v liečbe u chronicky chorých kožných pacientov či možných rizikách, nám zodpovie MUDr. Tatiana Hurtová, PhD., M.Sc., dermatovenerológ z Dermatovenerologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin.

———

Dobrý deň p. doktorka, táto aktuálna téma rezonuje určite aj u Vašich pacientov, hlavne mladých hľadajúcich už v adolescentnom veku šancu na zvrátenie zlého priebehu svojho kožného ochorenia. Povedzme si najnižšiu možnú hranicu so začatím biologickej liečby u vekovo mladšieho pacienta.

Je pravda, že mladšia generácia pacientov sa zaujíma o dostupné terapeutické možnosti a majú vyššie povedomie o ochorení aj vďaka sociálnym sieťam a zdieľaním skúseností. Každý pacient je individuálny, ale v odôvodnených prípadoch je možné začať s biologickou liečbou už od 4 rokov veku.

 

Aké sú reakcie pacientov na biologickú liečbu? Veria jej priaznivým účinkom alebo sú skôr skeptickí?

Väčšina pacientov prichádza ku nám už s povedomím o biologickej liečbe a presvedčením, že je to možnosť, ako sa zbaviť prejavov ochorenia a zlepšiť si život. Mnoho pacientov už videlo efekt liečby u niekoho iného, častokrát v rámci kúpeľnej liečby, a chcú ju vyskúšať. V malom percente prípadov sa stretávame aj so skepticizmom, vtedy prichádzajú na radu fakty a naše skúsenosti, aby sa pacient mohol slobodne rozhodnúť. Rozhodnutie je vždy na pacientovi, ale zakaždým sme radi, keď sa rozhodne dať modernej liečbe šancu.

 

Ak sa chronicky chorý pacient rozhodne o tento druh liečby a jeho špecialista – dermatológ mu to schváli, musí pacient prispôsobiť svoj doterajší život, aby liečba dosiahla predpokladaný úspech?

Režimové opatrenia sú predpokladom úspešnej liečby. Nezdravý životný štýl podporuje zápalové procesy v tele a zhoršuje prejavy psoriázy. Redukcia hmotnosti, obmedzenie fajčenia a pitia alkoholu sú úplný základ, vhodné je stravu doplniť o potraviny bohaté na antioxidanty, dodržiavať dostatočný príjem tekutín, primeraný spánkový režim a venovať sa pravidelne pohybovej aktivite. Pohyb je obzvlášť dôležitý pri postihnutí kĺbov psoriatickou artritídou. Vieme tiež, že u pacientov s vysokou hmotnosťou býva nižšia účinnosť liečby oproti pacientom s normálnou hmotnosťou.

 

Spomínate si, kedy ste vy ako dermatológ kožnej ambulancie v UN Martin predpísali prvú biologickú liečbu?

Pamätám si to presne, bolo to v roku 2014 a pozitívne reakcie pacientov boli pre mňa veľmi príjemným zážitkom. Dodnes je pre mňa radosťou každá kontrola po začiatku liečby, kde je vidno viditeľnú zmenu.

 

Je možné si biologickú liečbu aplikovať aj doma či je nutné vždy navštíviť kožnú ambulanciu?

Prvé podanie sa vždy absolvuje na ambulancii, kde všetko vysvetlíme a pacienta zaučíme. Ďalšie podania pri liekoch s kratším intervalom podávania je možné robiť aj v domácom prostredí. Rozhodne sa netreba báť, že bude treba chodiť každý týždeň do ambulancie len kvôli podaniu injekcie.

 

V čom vidíte pokrok v medicínskom vývoji pri liečbe kožných ochorení za posledné desaťročie?

Posunuli sme sa smerom k cielenej liečbe a verím, že sa postupne blížime až k personalizovanej medicíne, teda lieku vybratému pre konkrétneho pacienta. Vieme si poradiť s mnohými ochoreniami, ktoré boli pred rokmi nezvládnuteľné, neliečiteľné, alebo boli dostupné na ne len lieky spojené s pomerne vysokými rizikami. Výrazne sa posunula diagnostika, mnohé ochorenia vieme diagnostikovať a podchytiť na úplnom začiatku a predísť tak nezvratnému poškodeniu zdravia pacienta. Samozrejme, stále ešte sú medzery a ochorenia, kde nemáme veľa možností. Pevne verím, že liečebné možnosti sa budú stále rozširovať.

 

Je biologická liečba vhodná aj pre menej vyskytujúce sa kožné ochorenia ako je napr. ichtyóza, hidradenitída, „ruža na nohe“?

Biologická liečba sa v súčasnosti používa na imunologicky mediované ochorenia. Oficiálne indikácie existujú na liečbu chronickej ložiskovej psoriázy, ťažkej atopickej dermatitídy, hidradenitídy, chronickej spontánnej urtikárie, pemphigus vulgaris a ťažkej forme alopetia areata. V budúcnosti očakávame liečbu na ďalšie ochorenia, ako napríklad vitiligo. Samozrejme netreba zabúdať na biologickú liečbu pokročilého, metastazujúceho malígneho melanómu, ktorú predpisuje onkológ.

 

Biologická liečba sa momentálne poskytuje pacientom nielen vo vybraných centrách biologickej liečby (zo začiatku ich bolo na Slovensku len 9) ale už v každej kožnej ambulancii. Myslíte, že posun nastal v jej dostupnosti pre pacientov?

Pevne verím, že áno, tradične sa pacienti obracali len na centrá biologickej liečby častokrát vo vzdialených nemocniciach. Tým, že biologickú liečbu už môže predpisovať každý dermatológ, netreba precestovať pol Slovenska, ale stačí sa obrátiť na svojho ambulantného dermatológa.

 

Vyskytli sa aj špecifické vedľajšie účinky? Sú spôsoby ako im predísť alebo ich eliminovať?

Každá liečba má svoje plusy a mínusy – okrem benefitu liečby vždy existuje aj určité riziko rozvoja nežiaducich účinkov. Každý liek je špecifický a líši sa aj nežiaducimi účinkami, častosťou ich výskytu a ich závažnosťou. Lekár sa vždy snaží zohľadňovať aj tieto faktory pri výbere lieku. Nie vždy sa im dá predchádzať, ale ak existuje možnosť, ako nejaké riziko eliminovať, štandardne ju lekár spomenie. Treba byť pozorný k sebe a svojmu telu, ale nie je dobré zamerať sa výlučne na riziká.

 

Je biologická liečba pre každého? (bez rozdielu na vek, silu imunity či pokročilého štádia kožného ochorenia)

Nie tak celkom. Pri biologickej liečbe nezohľadňujeme ani tak vek (liečime deti aj ľudí v dôchodkovom veku), ako skôr pridružené ochorenia a najmä závažnosť ochorenia. Kritériom sú vyčerpané ostatné možnosti liečby, postihnutie ťažko liečiteľných oblastí tela a veľký rozsah ochorenia, častokrát postihujúci väčšinu povrchu tela. Niektoré ochorenia, ako napríklad prekonané onkologické ochorenie, môžu komplikovať výber liečby.

 

Dajme si teraz náročnejšie otázky. Vezmime si, že chronicky kožný pacient je športovec a berie počas zvýšeného výkonu aj povolené podporné látky (kofeín, proteín, výživové doplnky, kolagén). Nebude to vadiť nastavenej liečbe?

Závisí od ochorenia, na ktoré sa lieči, stavu organizmu, alergií a podobne. Vo všeobecnosti však biologická liečba nelimituje športovanie a vhodne zvolené výživové doplnky nemusia byť prekážkou.

 

Môžem pri nastavenej liečbe darovať krv?

Darovanie krvi počas biologickej liečby sa neodporúča.

 

Čo sa stane, ak napr. chronicky chorá pacientka otehotnie s partnerom a užíva biologickú liečbu? Odporúča sa vysadenie lieku?

O tehotenstve sa s pacientkami snažíme rozprávať už na začiatku liečby, pretože si to vyžaduje viac plánovania. Závisí od konkrétneho lieku, máme už k dispozícii lieky, ktoré nemusia byť prerušené počas tehotenstva. Do úvahy berieme závažnosť ochorenia a pacientky a tiež jej preferencie – veľa pacientiek je naklonených skôr dočasnému prerušeniu liečby počas tehotenstva. Určite je dobré plánované tehotenstvo konzultovať vopred aj so svojim lekárom a poradiť sa o možnostiach.

 

Poslednou náročnejšou otázkou by som ukončil tento veľmi príjemný rozhovor. Vplýva biologická liečba – pri jej užívaní pravidelne min. jeden rok – na psychickú pohodu pacienta? Myslím tým, či biologická liečba nespôsobuje nesústredenosť pacienta, tlaky v hlave, únavu alebo podobné „utlmovacie“ syndrómy?

Na psychickú pohodu ako takú vplýva biologická liečba zväčša pozitívne – keď sa nám podarí dostať ochorenie pod kontrolu, pacientom sa zmení celý život. Častokrát sme svedkami toho, ako naši pacienti získajú sebavedomie, väčšiu radosť zo života, slobodu, odvážia sa hľadať si partnera alebo partnerku, obmenia šatník a kúpia si prvý krát tričko s krátkym rukávom alebo sukňu. Čo sa týka sprievodných symptómov, väčšina pacientov toleruje liečbu veľmi dobre, len ojedinele sa stretávame s únavou, zväčša býva spojená s vyššími dávkami liekov pri závažnejšom priebehu ochorenia.

 

 

♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦

Ďakujeme pani doktorke MUDr. Tatiane Hurtovej, PhD., M.Sc. za zodpovedanie týchto otázok a prajeme jej všetko dobré v ďalšom pôsobení v Dermatovenerologickej klinike na UN Martin.

Liečba atopického ekzému

Liečba atopického ekzému je individálna a vyžaduje si kompexný prístup. Z etiológie atopickej dermatitídy vyplýva, že tento druh ekzému sa nedá úplne vyliečiť, a preto u osôb bez aktuálnych ťažkostí je nevyhnutné počítať kedykoľvek s recidívou. Pri výbere vhodnej liečby sa dermatológovia riadia aktuálnym stavom pacienta, intenzitou vzniknutých ložísk a rozsahom kožných zmien. Je to z dôvodu, že priebeh atopického ekzému je charakterizovaný periódami zhoršovania ekzému s obdobiami jeho výrazného zlepšenia až do úplneho vyhojenia. Dole nižšie si povieme o základných postupoch pri liečbe ekzematika:

 

Režimové opatrenia

Zameriavajú sa na odstránenie všetkých možných provokačných faktorov vonkajšieho, ale aj vnútorného prostredia. U detí s atopickým ekzémom alebo s jeho možnou predispozíciou sa odporúča do prvého roka života hypoalergénna diéta s vynechaním najčastejších potravinových alergénov (mlieko, citrusy, vajcia, orechy, kakao, ryby, korenie a iné). U takýchto detí dermatológovia podporujú matky v dostatočne dlhom dojčení (aspoň 6 mesiacov) pričom aj samotné matky by v priebehu dojčenia nemali konzumovať rizikové potraviny. Potom by mali matky deťom postupne pridávať zeleninové príkrmy a varené biele mäso. Rovnakú potravinu odporúčame podávať svojim deťom 3-5 dní, pričom sledujeme prípadné nepriaznivé reakcie.

Zeleninu a ovocie je odporúčané podávať u rizikových detí zo začiatku tepelne upravované , lebo tepelnou úpravou strácajú svoju alergogénnu schopnosť. Následne môžeme podávať aj čerstvé ovocie a zeleninu, najlepšie po 1. roku života a samozrejme až po overení dobrej znášanlivosti tepelne upravovaných potravín. Po 2. roku života zaradíme mliečne výrobky a vajcia…

U ekzematikov je rovnako potrebné vyhnúť sa konzumácii potravín s vysokým obsahom histamínu. Histamín je schopný vyvolať podobné zápalové reakcie ako klasické alergény alebo zvyšuje svrbenie kože, a tým vedie k zhoršeniu ekzému. K takýmto potravinám patrí napr. med, kakao, čokoláda, orechy, sladkosti, zrejúce syry či ostré koreniny.

Lokálne kortikoidy

Tento druh liečby má nezastupiteľnú úlohu v liečbe atopickej dermatitídy už po niekoľko desaťročí. Majú silný protizápalový účinok, ovplyvňujú imunitné pochody v koži, pomáhajú zvládnuť obdobie ekzému s najťažšími príznamkmi a umožňujú prejsť na indiferentú liečbu (vzhľadom na ich možné vedľajšie účinky sa však neodporúčajú aplikovať dlhodobo).

Lokálne imunomodulancie

Predstavujú nové moderné prístupy v liečbe atopickej dermatitídy. Zasahujú primao do imunitných reakcií v koži. Majú silný protizápalový a protisvrbivý efekt. K dispozícii je takrolimus a pimecrolimus, prípravky vhodné aj na dlhodobú liečbu miernych až stredne ťažkých foriem atopického ekzému.

Systémová terapia

Medzi prípravky používané v systémovej terapii patria antihistaminiká, celkové kortikosteroidy a imunomodulačné alebo imunosupresívne látky ovplyvnňujúce imunitné reakcie organizmu. Pripomíname, že takto zvolená liečba je pre stredne-ťažko aj ťažko chorého pacienta trpiaceho atopickou dermatitídou.

Fototerapia

V ťažkých prípadoch atopického ekzému alebo pri postihnutí väčšej plochy tela sa v rámci liečby môže využiť aj fototerapia s aplikáciou UVA alebo UVB žiarenia. Ide o jednu z najúčinnejších foriem liečby psoriázy aj atopickej dermatitídy, ktorá sa praktizuje najmä v špeciálnych dermatologických ordináciách. UVA žiarenie hrá úlohu pri vytváraní pigmentu melanínu v koži, ktorý sa prejavuje jej stmavnutím. UVB žiarenie s vlnovou dĺžkou 311 nm má najvýraznejší terapeutický účinok s minimálnymi vedľajšími účinkami, ako je začervenanie kože alebo bolesť. Vystavenie kože tomuto žiareniu spomaľuje rast postihnutých kožných buniek a podporuje prirodzenú produkciu vitamínu D v tele.

Balneo-fototerapia

Nemecký Inštitút pre kvalitu a efektivitu zdravotnej starostlivosti teraz prezentoval výsledky randomizovanej kontrolovanej štúdie, do ktorej bolo zapojených 500 pacientov s atopickým ekzémom absolvujúcich počas jedného mesiaca 10 až 35 procedúr kombinujúcich uvedenú balneo-fototerapiu. Efekt kúpeľnej liečby na stav pokožky, najmä na pocit svrbenia, bol vyhodnotený ako pozitívny. Inštitút tak túto kombinovanú terapiu hodnotí ako prínosnú nielen pre psoriatikov, ale aj pre atopikov (tlačová správa z 22. novembra 2018).

 

Na záver iba zhrnieme poznatok, že predpokladom úspešnej liečby atopického ekzému je dostatočné oboznámenie sa s etiológiou ochorenia, provokačnými vplyvmi, predpokladaným priebehom ochorenia a liečebnými možnosťami. Liečba sa indikuje krátkodobo alebo dlhodobo – po konzultácii s odborníkom/dermatológom. Krátkodobá liečba pomáha zvládnuť akútne vzplanutia ochorenia so silným svrbením pokožky. Dlhodobú liečbu odporúčame zavádzať v spolupráci s imunológmi pri ťažkých formách ekzému s dokázanou alergiou alebo imunidefektom.

 

Preto neváhajte a poraďte sa so svojím odborníkom alebo kontaktujte nás na našej poradenskej linke, radi vám zodpovieme každú vašu otázku. NIE JE NÁM TO JEDNO !

 

 

 

Vysvetlivky:


etiológia – náuka o príčinách a pôvode chorôb
indiferentná liečba – ľahkovážnejšia liečba, nefokusovaná na prísne dodržiavanie pravidiel
histamín – látka, ktorá sa pri alergickej reakcii v organizme vyplavuje z buniek nazývaných „mastocyty“ a ktorá je zodpovedná za vznik najznámejších alergických príznakov
antihistaminikum – liek alebo liečivo, používané na zníženie alebo odstránenie účinkov vyvolaných histamínom
imunodulancia – lieky stimulujúce činnosť imunitného systému, modifikujú prirodzenú obranu voči nákaze, infekcii či autoimunitnému ochorenu
kortikosteroidy – steroidné hormóny syntetizované z cholesterolu bunkách kôry nadľadvín, znižujú aktivitu imunitného systému a pôsobia protizápalovo
pigment – kožné farbivo

 

 

Zdroj: MUDr. Jana Chudíková (dermatovenerologická ambulancia, Bratislava)

skorigovaný článok v časopise Helios

Stres a jeho vplyv na organizmus (2. časť)

V 2. časti edukačného článku sa zameriame na stres vo vzťahu k pacientom s chronickým kožným ochorením. Ako vplýva na pacientov, akým spôsobom sa voči nemu účinne brániť. Dôležité je, aby sme vo vypätých situáciach nezostali sami, ale podelili sa aj o nepríjemné zážitky s druhými!

 

Stres a kožné ochorenia

Už desaťročia sa skúma vplyv stresu aj na vznik a zhoršovanie kožných ochorení i ďalšie súvislosti. Koža a mozog pochádzajú z rovnakého zárodočného listu – ektodermu, preto ľudské telo vníma stres aj prostredníctvom spojenia medzi kožou a mozgom, tzv. „brain-skin connection“. Pod vplyvom stresu bolo spozorované zhoršenie prejavov atopickej dermatitídy.

Stres zhoršuje napr. aj akné. Dochádza k zvýšenej tvorbe mazu s následne výraznejším množením baktérií Propionibacterium acnes a vzniku zápalovej reakcie so zhoršením akné. Stres je tiež známy aj ako „spomaľovač“ hojenia rán. Najviac pozornosti sa v dnešnej dobe venuje vplyvu negatívneho psychologického stresu na psoriázu. Už desiatky rokov je totiž stres známy ako prvokačný faktor psoriázy. Podľa rôznych štúdií 30 až 60% pacientov so psoriázou udáva zhoršenie prejavov psoriázy po strese. U pacientov so psoriázou, ktorí sú stres-senzitívni, bola zistená relatívne hyperkortizolemická  reakcia. Tá sa zrejme podieľa na udržiavaní psoriázy. Môžeme predpokladať, že nedostatočná korelácia sympatiko-adreno-medulárneho systému (hyperaktivita) a osi hypotalamus-hypofýza-nadobrličky (hypoaktivita) môže vyústiť do poruchy imunitných funkcií. Kľúčovým prostredníkom medzi odpoveďou sympatiko-adreno.medulárneho systému a zápalom je zrejme interleukín 6 *.

Stresor aktivuje pri kožných ochoreniach (najmä psoriáze) proces keratinizácie kožných buniek, čo má za následok vznik začervenaných menších či väčších ložísk na koži pokrytých jemne bledými šupinkami. Môže však dôjsť aj k postihnutiu nechtov, ktoré sa prejavuje priehlbinkami a škvrnami a, bohužiaľ, dochádza často aj k postihnutiu kĺbov (a z toho vznikajúca psoriatická artritída), čo má za následok bolesti kĺbov až ich deformity. Tieto a im podobné signály netreba ignorovať, ale treba vyhľadať najbližšiu odbornú pomoc. Najrizikovejšou skupinou sú predovšetkým ľudia s pozitívnou rodinnou anamnézou na psoriázu, pacienti pracujúci v stresovom prostredí, pacienti s nesprávnou životosprávou alebo aj ľudia užívajúci lieky ako napr. antimalarikum, lítium či nesteroidné antiflogistikum**.

Pokusmi na myšiach sa zistila znížená expresia antimikrobiálnych peptidov*** v epiderme po psychologickom strese. Pri strese sa uplatňuje substancia P i neuropeptidy a je znížená aktivita enzýmov, ktoré degradujú neuropeptidy. Stres spúšťa degranuláciu mastocytov**** v koži (závislosť od CRH, neurotenzínu a substancie P). Po strese sa pozoroval vzostup CD8+, CLA+, CD3+, T-lymfocytov, CLA+ NK buniek, ktoré sa uplatňujú aj v patogenéze***** psoriázy. Stres zvyšuje prozápalové cytokíny****** IFN-v, IL-2, znižuje produkciu protizápalového IL-10 a IL-4, čo je taktiež pozorované v patogenéze psoriázy.

 

Ako zvládať stres

Stresové podnety maju v dnešnej civilizovanej spoločnosti veľký význam. Mobilizujú aktivitu, pozornosť, rozhodnosť, cieľové konanie a zvyšujú odolnosť i výkonnosť organizmu. Avšak stresový podnet nesmie byť príliš intenzívny alebo dlhodobý, pretože spôsobuje negatívny stres, s následným zhoršením už existujúcich ochorení alebo vznikom psychosomatických ochorení. Všeobecné odporúčanie na vyvarovanie sa stresových podnetov je však prakticky nemožné a nebolo by ani vhodné. Jedným z možných riešení je tréning – fyzický aj psychický. Pri opakovaní určitej aktivity totiž impulz stráca charakter stresoru a stáva sa rutinou. Príkladom je fyzický tréning športovcov s postupne sa zvyšujúcou záťažou, autogénny tréning a podobne. Stres-senzitívni pacienti, ale aj paciento, ktorí nie sú stres-intenzívni, ale sú vystavení príliš intenzívnemu či dlhodobému stresovémiu podnetu, môžu benefitovať aj zo psychoterapie.

 

Psychoterapia

Psychoterapia je liečba rozhovorom, ktorá sa používa v ľahších a stredne ťažkých prípadoch emočných alebo duševných porúch. Najčastejšie má psychoterapia formu rozhovoru, avšak zahŕňa aj iné formy:

-> arteterapia (umelecké formy napr. kreslenie, modelovanie, maľovanie,…)

-> muzikoterapia (liečenie pomocou zvukových melódií/frekvencií)

-> práca s telom (na telo orientovaná terapia)

-> pohybová terapia (tanec, strečing, joga,…)

 

Ťažké prípady sa liečia kombináciou psychoterapie a liekov. Poznáme viacero druhov (škôl), podľa ktorých terapeuti postupujú. Najčastejšie používanými druhmi psychoterapie sú: psychodynamická (hlbinná), interpersonálna, humanistická, kognitívne-behaviorálna psychoterapia. Niekedy sa kombinujú s relaxačnými metódami ako autogénny tréning, progresívna svalová relaxácia. Využíva sa aj hypnóza. Psychodynamická–hlbinná psychoterapia sa zameriava na odkrývanie nevedomých konfliktov, s ktorými sa klient učí efektívnejšie vysporiadať. Terapeut sa zaujíma o zážitky z minulosti, detstva, ktoré môžu byť príčinou problému. V súčasnosti hlbinne-psychologické smery výraznejšie zahŕňajú do oblasti svojho záujmu aj objektové vzťahy (teda vzťahy s ľuďmi, ktorí majú v živote klienta významné miesto tak v minulosti, ako aj v prítomnosti). Humanistická psychoterapia sa zameriava na aktuálne bytie človeka, jeho život “tu a teraz”, na existenciálne otázky. Interpersonálna terapia sa zameriava na zlepšenie klientových medziľudských vzťahov. Kognitívne-behaviorálna terapia pomáha pacientovi zmeniť spôsob myslenia a nazerania na veci, ak mu jeho zaužívaný prístup škodí, alebo je neefektívny.

 

Veríme, že vás edukačný článok obohatil, sledujte nás, tento rok sme si toho ešte veľa pre vás pripravili :-)

 

 

 

 

Vysvetlivky:

* – Interleukín 6 (IL6) je prozápalový cytokín, ktorý sa vyznačuje rôznymi funkciami. Vykazuje aktivity v B-bunkách a T-bunkách a jeho produkcia je vyvolaná pri náhlych zápalových procesoch, ktoré sú spojené s popáleninami, vírusovými a bakteriálnymi meningitídami, ťažkými sepsami vyvolanými gram-negatívnymi baktériami, infekciami a polytraumami.

** -Nesteroidné antiflogistiká alebo nesteroidné protizápalové látky (skratka NSA, NSAID) sú látky s analgetickými, antipyretickými a protizápalovými účinkami – znižujú bolesť, horúčku a zápal.

*** -Peptid je organická chemická zlúčenina, ktorá vzniká zlúčením viacerých aminokyselín.

****  -Mastocyt (žírna bunka) je bunka, ktorá sa nachádza v rôznych tkanivách, najmä v koži a tráviacom trakte. Tieto bunky obsahujú zrnité vrecká, v ktorých je histamín a heparín. Mastocyty sú schopné uvoľniť za určitých okolností svoj obsah. Heparín je zodpovedný za zrážanie krvi a histamín za alergickú reakciu.

***** – Patogenéza má dva významy. V prvom rade se jedná o náuku o rozvoji chorobných zmien pri ochorení a v druhom rade sa jedná o pojem označujúci práve rozvoj chorobných zmien.

****** -Cytokíny sú molekuly, ktoré prenášajú dôležitú informáciu medzi bunkami a majú vplyv na reguláciu rastu, delenie bunky, diferenciáciu, zápal a obranyschopnosť.  Zároveň sú základnými regulátormi imunitného systému.

 

 

 

<><><><><><><><><><><><><><><><>

Autor článku: MUDr. Alena Korenčíková

Editor článku: Michal Buljak

Stres a jeho vplyv na organizmus (1. časť)

V dnešnej hektickej dobe, keď sa každý z nás ponáhľa (do práce, za rodinou, na nákupy,…) či pôsobia na nás rôzne tlaky z okolia, je slovo STRES pomerne často skloňované slovo. V nasledujúcich riadkoch vám priblížime v dvojdielnom článku pojem stres, jeho vznik, pôsobenie na človeka a aj vplyv stresu na kožné ochorenia pacientov. V prvej časti tohto edukačného článku sa vám posnažíme vysvetliť pôvod slova, objavovanie jeho pôvodu a jeho negatívny vplyv na orgnizmus.

 

Pojem stres

Pojem stres zaviedol v 30-tych rokoch 20. storočia kanadský lekár pôvodom z Komárna – Hans (János) Selye. Charakterizoval ho ako nešpecifickú, stereotypnú odpoveď organizmu na záťaž. Tento stresový podnet označil pojmom stresor. Stres teda nie je záťaž pôsobiaca na organizmus, ale reakcia organizmu na túto záťaž (na stresor). Stresormi môžu byť faktory:

  • fyzikálne – napr. chlad, hluk, horúčavy
  • chemické – napr. toxické laýtky, splodiny metabolizmu
  • špecifické – úmyselne vyvolané (napr. pri adrenalínových športoch)
  • bolesť
  • nadbytok/nedostatok informácií

Následkom pôsobenia stresora dochádza k mobilizácii systému ochranných a reparačných pochodov za účelom prežitia záťažovej situácie.

 

Štádia stresu

V prvom – alarmovanom – štádiu sa najskôr aktivuje sympatiko-adreno-medulárny systém (adrenalín a noradrenalín). Dochádza k zvýšeniu krvného tlaku i pulzu a zvyšuje sa aj sila srdcového sťahu. Cievy v koži a tráviacej sústave sa zúžia, aby sa krv presunula k najdôležitejším orgánom – mozgu a srdcu. Zároveň aj k svalom, aby organizmus mohol reagovať na stresor pohybom – útokom alebo útekom.  Takisto sa zvyšuje aj zrážanlivosť krvi, aby sa v prípade poranenia (napr. v boji) krvácanie zastavilo čo najskôr. Uvoľnuje sa aj hormón aldosterón, ktorý zvyšuje spätné vstrebávanie sodíka a následne aj vody v obličkách, aby sa zachoval potrebný objem telesných tekutín. Antisiuretický harmón tiež zvyšuje spätné vstrebávanie vody v obličkách a pôsobí vazopresoricky – tzn. zúžením ciev sa zvyšuje tlak krvi.

V druhom štádiu sa aktivuje os hypotalamus-hypofýza-nadobličky. Jej účinok nastupuje až po desiatkach minút od začiaku pôsobenia stresora, ale na rozdiel od adrenalínu a noradrenalínu je dlhodobejší. Výsledným produktom je hormón kortizol. Ten zabezpečuje energiu pre srdce a mozog, zvyšuje vazopresorický účinok adrenalínu a noradrenalínu. Ak by sa totiž kortizol nevyplavil, organizmus by neprežil, pretože pod vplyvom adrenalínu by sa srdce zastavilo vo fáze sťahu (systole). Týmto sa dá vysvetliť aj náhla smrť človeka, známa v niektorých krajinách po urieknutí miestnym šamanom.

V druhom štádiu – rezistenčnom – sa organizmus na daný stresor buď adaptuje alebo neadaptuje. Ak sa adaptuje hovoríme o pozitívnom strese, ktorý označujeme pojmom eustres. Ten napokon zvyšuje odolnosť a výkonnosť organizmus.

V iných prípadoch sa však organizmus na daný stresor adaptovať nedokáže. To vzniká napríklad po pôsobení príliš intezívneho stresoru alebo ak stresový podnet pôsobí príliš dlho – prípadne sa často opakuje. Vtedy hovoríme o negatívnom strese. Používa sa aj výraz distres. Tento potom následne prechádza do tretieho štádia – štádia vyčerpania – môže byť príčinou psychosomatických ochorení.

 

Stres ako civilizačné ochorenie

Stresová reakcia sa formovala milióny rokov ako reakcia útoku alebo úteku. V našom civilizovanom svete sa však duchovný i materiálny svet menil postupne nielen v priebehu tisícročí, ale často sa dramaticky mení aj v priebehu jednej či dvoch generácií. Na väčšinu stresových podnetov preto už človek neodpovedá útotok alebo útekom. V takejto situácii „ani útok ani útek“ sa organizmus stáva zraniteľnejším voči vyplaveniu hormónov, ktoré môžu za vznik arteriálnej hypertenzie, aterosklerózy, infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody, ischemickej choroby dolných končatín, sexuálnych porúch, neurózy a ďalších ochorení. Tieto ochorenia nazávame civilizačnými ochoreniami alebo aj ochoreniami z nevydarenej adaptácie. Na ich vzniku sa podieľa nielen samotný stresor, ale aj schopnosť reagovania mozgovej kôry na daný stresor z hľadiska jej základných procesov – podráženia a útlmu. Taký človek, u ktorého sú tieto 2 procesy intenzívne, schopné rýchlo sa striedať a zároveň sú v rovnováhe, sa vie stresový podnet relatívne rýchlo adaptovať. Ak je však u určitého jedinca porucha sily, striedania alebo rovnováhy týchto procesov, vznikajú u neho relatívne často neurózy. Mozgová kôra u pacienta s neurózou reaguje premrštene (stresovo) aj na impulzy bežnej kvality a intenzity. Takýto jedinec je potom predisponovaný na vznik psychosomatických ochorení.

 

V ďalšom pokračovaní článku si povieme o vplyve stresu na kožné ochorenia. Ďakujeme za Vašu dôveru!

 

 

<><><><><><><><><><><><><><><><><>

Autor článku: MUDr. Alena Korenčíková

Editor článku: Michal Buljak

Duševný dopad ochorenia atopická dermatitída

Atopický ekzém ovláda každodenný život pacienta a jeho celkovú pohodu. Mať dieťa s atopickým ekzémom je pre rodičov náročné. Podporná starostlivosť zo strany rodičov a dermatológov umožňuje deťom žijúcim s atopickým ekzémom prežívať šťastné chvíle. Atopický ekzém nie je len onemocnenie kože; často spôsobuje aj vznik pridružených psychických ochorení, o ktorých si môžete prečítať v nasledujúcom prehľade:

 

 

11 otázok a odpovedí o biologických liekoch

Predpísali vám biologické lieky? V tomto článku sa dozviete, čo sú to biologické a biologicky podobné lieky, na čo sa využívajú a čo môžete čakať v prípade, ak by ste zmenili liek.

 

 1. Čo je to biologický liek?

Pri biologickom lieku sa účinná látka vyrába zo živého organizmu. Môžu to byť rôzne druhy baktérií, ako aj živočíšne alebo ľudské bunky. Niektoré z týchto účinných látok sa v tele prirodzene vyskytujú, napríklad účinné látky vyrobené z plazmy (zložka krvi), rastové hormóny alebo inzulín. Biologická liečba je jednou z najväčších inovácií v súčasnej medicíne.

 2. Kedy vám môžu predpísať biologické lieky?

Lekár vám ich predpíše na liečbu rôznych ochorení, napr. pri nedostatku hormónov (inzulínu pri cukrovke), pri autoimunitných chorobách (kde telo rozpoznáva vlastné bunky alebo látky ako cudzie), pri rakovine, pri dedičných poruchách krvnej zrážanlivosti (hemofílie), pri skleróze multiplex alebo niektorých ochoreniach látkovej výmeny (Pompeho či Fabryho choroba).

V kožnom lekárstve mám k dispozícii biologickú pre liečbu pre pacientov s vážnymi formami psoriázy, atopickej dermatitídy a hidradenitídy. Donedávna bola možnosť predpisovania biologickej liečby povolená len pre niekoľko málo pracovísk na Slovensku – tzv. centrá pre biologickú liečbu a tým pádom bola liečba nedostupná pre pacientov, ktorí neboli schopní pravidelne dochádzať do niektorého z týchto centier. Toto sa však postupne mení – biologická liečba sa stáva čoraz viac dostupnejšou pre obyčajných pacientov.

Biologické lieky sa používajú na liečbu pacientov s dlhodobými ochoreniami či na liečbu vážnych ochorení, ktoré boli doteraz neliečiteľné. Vývoj sa nezastavuje, objavujú sa nové biologické lieky na liečbu iných ochorení. Často sú podávané injekčne alebo prostredníctvom infúzie.

 3. Čo je to biosimilárny liek?

Biosimilárny liek (t.j. biologicky podobný liek, niekedy nazývaný aj biosimilár), je biologický liek, ktorý sa veľmi podobá na originálny liek. Similar v angličtine znamená podobný. Keď je pôvodný biologický liek na trhu už niekoľko rokov, iní výrobcovia ho môžu „odkopírovať“. Keďže sa biologické lieky vyrábajú zo živých organizmov, nikdy nie sú úplne rovnaké. Rozdiely medzi biosimilárnym a originálnym liekom sú veľmi malé a vyskytujú sa aj pri jednotlivých šaržiach originálneho biologického lieku. Účinnosť a bezpečnosť biosimilárnych liekov sa však vždy zhoduje s originálnym biologickým liekom, tiež nazývaným referenčným liekom. Biosimilárny liek teda funguje rovnako dobre ako referenčný liek.

Biologické aj biosimilárne lieky sa registrujú v Európskej liekovej agentúre. Prvý biosimilárny liek bol registrovaný v roku 2006. Všetkyv lieky sú starostlivo monitorované a doteraz neboli zaznamenané žiadne relevantné rozdiely v účinnosti, kvalite či hlásení nežiaducich účinkov medzi originálnymi a biosimilárnymi liekmi.

 4. Môžem biosimilárny liek bezpečne užívať?

Áno. Lekár môže biosimilárny liek predpísať, iba ak sú jeho účinnosť a bezpečnosť totožné s originálom. Predtým, ako sa biosimilárny liek dostane na európsky trh, prebehne dôkladná analýza možných rozdielov s originálnym biologickým liekom a vplyv týchto rozdielov na jeho účinnosť a bezpečnosť. Popis všetkých štúdií a hodnotení je zverejnený v hodnotiacej správe. Správy v anglickom jazyku nájdete v databáze liekov na stránke Európskej liekovej agentúry (EMA) https://www.ema. europa.eu/en/medicines.

 5. Môžem prejsť z originálneho biologického lieku na biosimilárny liek?

Áno. O prechode z originálneho biologického lieku na biosimilárny liek rozhodne ošetrujúci lekár. Trend v Európskej únii naznačuje, že takýto prechod je čoraz bežnejší. Na Slovensku zatiaľ nie sú jednotné odporúčania týkajúce sa postupu zámeny lieku. Štátny ústav pre kontrolu liečiv garantuje, že biologicky podobné lieky spĺňajú také isté nároky na kvalitu, bezpečnosť a účinnosť ako ich referenčné lieky. Podľa doterajších zdrojov výskum a klinická prax potvrdzujú, že prechod z originálneho lieku na biosimilárny liek, respektíve naopak, je bezpečný a nevediek zhoršeniu liečby.

 6. Aká je výhoda biosimilárnych liekov?

Vývoj biologických liekov je časovo a finančne náročný, čo sa odráža na ich cene – biologické lieky sa radia k najdrahším možnostiam liečby.
Biologická liečba je preto spravidla dostupná len pre úzku skupinu pacientov. Biosimilárne lieky sú lacnejšie než originálne biologické lieky, keďže ich vývoj vychádza z vedeckých poznatkov referenčného lieku. Prispievajú tak ku zlacneniu a sprístupneniu zdravotnej starostlivosti. V žiadnom prípade to však neznamená, že sú menej kvalitné či bezpečné ako originálne biologické lieky.

 7. Čo robiť, ak spozorujem veďlajšie účinky?

Skontaktujte sa so svojím ošetrujúcim lekárom. Ten sa s vami dohodne na ďalšom postupe a liečbe. Vedľajšie (nežiaduce) účinky si vždy zaznamenajte spolu s názvom a číslom šarže konkrétneho lieku. Číslo šarže – batch number alebo lot number – sa nachádza na obale. Ak vám liek podajú v nemocnici, predpisujúci lekár má k tomuto údaju prístup.

Zaznamenané vedľajšie účinky môžete tiež sami nahlásiť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (www.sukl.sk). Štátny ústav skúma vedľajšie účinky a v prípade potreby podnikne primerané opatrenia. Nežiaduce účinky môžete hlásiť aj e-mailom na neziaduce.ucinky@sukl.sk, prípadne telefonicky na + 421 2 507 01 206. Online formulár na nahlásenie nežiadúcich účinkov nájdete tu: eSKadra (sukl.sk).

 8. Užívam viacero liekov. Môžem ich kombinovať s biologickými?

Poraďte sa so svojím lekárom a/alebo lekárnikom o kombinovaní vášho (biologického) lieku s ostatnými liekmi. Myslite pritom aj na lieky, ktoré si v lekárni kupujete bez receptu.

 9. Môžem biologické lieky užívať, aj keď som tehotná alebo sa snažím otehotnieť?

Tieto informácie nájdete písomnej informácii pre používateľa. Informácia o tom, či je liek vhodný aj pre tehotné ženy alebo ženy, ktoré sa
snažia otehotnieť, je vždy rovnaká pre biosimilárny liek a originálny biologický liek. Užívanie liekov v tehotenstve alebo ak sa snažíte otehotnieť vždy konzultujte so svojím lekárom.

10. Môžem z jedného lieku prejsť na iný?

Áno. O tejto zmene rozhodne lekár. Je dôležité, aby vás lekár o možnej zmene lieku dostatočne informoval. Ak potrebujete dodatočné informácie o lieku, môžete sa obrátiť tiež na lekárnika či priamo na Štátny ústav pre kontrolu liečiv.
Každá zmena môže u pacientov spôsobiť úzkosť, či nepohodlie. Preto je dôležité dôkladné oboznámenie, poradenstvo a dohoda medzi pacientom, lekárom a lekárnikom.

11. Bude môj biologický liek plne hradený?

To, či je váš biologický liek plne alebo čiastočne hradený, záleží od toho, či je zaradený do zoznamu liekov, ktoré sa preplácajú na základe zdravotného poistenia (tzv. kategorizačný zoznam – nájdete tu: Kategorizácia liekov – ADC.sk). V tejto záležitosti sa informujte u svojho lekára alebo lekárnika, alebo kontaktujte svoju zdravotnú poisťovňu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

————————————–

Informačná brožúra od ŠÚKL

Názov publikácie: Odpovede na otázky o biologických liekoch

Dátum vydania: apríl 2019

Publikácia vyšla s podporou Holandskej liekovej agentúry CBG

Atopický ekzém a jeho nástrahy

Týmto článkom chceme osloviť aj našich atopických priaznivcov. Atopický ekzém (atopická dermatitída) je asi najrozšírenejším chronickým zápalovým neinfekčným chorením. Postihuje približne 10-30% detí, v dospelom veku postihuje asi 2-10% jedincov. Toto číslo však bohužiaľ medziročne stúpa. Väčšinou začína v prvých mesiacoch a rokoch života a približne u pätiny pacientov prechádza aj do dospelosti. Vo všeobecnosti môže ekzém vzniknúť v ktoromkoľvek veku, avšak v dospelosti vzniká len zriedkavo. Aj v miestach bez klinických prejavov ekzému je koža postihnutá klinicky neviditeľným (mikroskopickým) zápalom. Základným faktorom, ktorý vedie k vysúšaniu kože (dehydratácie kože) je porušená ochranná bariérová funkcia kože, ktorá môže byť daná geneticky.

 

Majte na pamäti, že toto kožné zápalové onemocnenie môže pri zhoršení stavu spôsobovať ďalšie zdravotné komplikácie – taktiež ovplyvňuje duševné zdravie jedinca. Atopický ekzém je pre pacientov a ich rodiny neuveriteľne náročný a významne ovplyvňuje ich každodenný život. Toto onemocnenie môže zásadným spôsobom poznamenať zdravotný stav a celkovú pohodu človeka. Atopický ekzém nie je len ochorenie kože, ale často spôsobuje aj stavy úzkosti, depresie a vznik ďalších chronických ochorení. Starostlivosť o toto ochorenie nepredstavuje len fyzickú a duševnú záťaž, ale taktiež finančnú – nie každá rodina si môže dovoliť nákladnú starostlivosť o svoju pokožku (o pokožku svojho dieťaťa).

 

Pre zlepšenie edukatívnosti ohľadom tohto ochorenia, vám prinášame prehľad najčastejších mýtov a ich odpovedí na ne:


 

K lepšej propagácii a zviditeľneniu tohto ochorenia prispieva aj existencia Svetového dňa atopického ekzému – 14.septembra (aj tohto roka). V tento deň sa pacienti snažia zvyšovať povedomie, šíriť informácie o atopickom ekzéme a spájať takto ľudí s podobným problémom. Pacientske organizácie minimálne v tento deň sa  snažia vyzdieľať svoje skúsenosti a aspirácie do budúcnosti a iniciujú kroky, ktoré povedú k zlepšeniu životov ľudí tohto ochorenia po celom svete.

Vitamíny Rybičky mali u detí úspech

Každý mesiac organizujeme stretnutia detí a ich rodičov, aby sme im pomáhali zabudnúť na tiahu kožného ochorenia, …

Vianočný medík pre naše deti z OZ Bodkáčika

Blíži sa nám vianočný čas… … preto sme si pre vás prichystali zaujímavú benefičnú akciu. Príspevkom …

Bodkovaný deň (SDP 2025)

Aj tento rok sa pripájame ku krásnej myšlienke Bodkovaného dňa. O psoriáze a psoriatickej artritíde koluje množstvo …